Dôležité pojmy

Bug

Mnohé programy, návody k programom, “README.TXT“ obsahujú okrem iného text:

Bug Fixes (bug reports):

1)  Empty search on google causes crash (SF Bug #870649).
2)  Change line endings in Save-As dialog doesn't work (SF Bug #885586).
...

Mnohí poznáte slovo „Debugger“. Kto z Vás si to slovo zapísal takto: De BUG ger.

Význam slova debugger: Program na vyhľadávanie chýb, na ladenie programov. Prvý krát sme sa so slovom BUG, v spojitosti s počítačom, stretli 9-teho Septembra v oku 1947. Aiken-ov releový počítač Mark II mal chybu. Zistilo sa, že medzi kontaktmi relé bola mola. Operátor (ka), Grace Murray Hopper, molu odstránil, napísal správu a pripojil k nej text. ( Viď obr. ) Na lístku je napísané: "First actual case of bug being found."

First actual case of bug being found.

Tento pojem sa objavil oveľa skorej: Používal sa už v časoch Thomas-a Edison-a. Vyjadroval nechcenú činnosť konštruovaného zariadenia. Ak sa na radare počas II. svetovej vojny objavilo rušenie (náhla zmena napätia), nazvali to „bugs“. Rovnako bol pomenovaný aj problém pri prenose informácie po „drátoch“.

Základné počítačové chyby sú:

• Delenie nulou
• Pretečenie a podtečenie aritmetických operácií, samozrejme aj ostatné typy pretečenia, napr. pretečenie zásobníka
• Nekonečné slučky
• Strata presnosti pri konverzii typov
• ...

Vážna chyba bez katastrofy sa udiala v roku 1969 pri pristávaní Apollo 11 na Mesiaci. Počítač hlásil chybu „1202 error“, pri pristávani modulu EAGLE. Počítač nestíhal spracovať všetky úlohy v reálnom čase. Armstrong prevzal riadenie a za pomoci informácií z radaru pristál. Niektoré chyby v programoch boli „katastrofou“ a stáli veľa peňazí. Napr. raketa ARIANE 5. Niektoré chyby neboli vecou programu, ale programátorov. Napr. Výpočty neboli v rovnakých jednotkách (metre - palce). Niekedy programátori pozabudli nato, že desať krát nula celá jedna je jedna v dekadickej sústave, ale nie v binárnej sústave (rakety PATRIOT – akumulovaná chyba spôsobila, že raketa Patriot si “myslela”, že to čo treba zostreliť je niekde a ono to bolo o stovky metrov ďalej – výsledkom bola nezmyselná smrť vojakov). Pentia mali problémy s delením v FPP. Vrcholom bol tzv. Y2K problém. Hodiny RTC počítali nanajvýš roky v rámci storočia. Stačilo pridať bit a vedeli by sme v ktorom sme tisícročí. Dnešné obvody RTC už tento problém nemajú, ale „my“ túto výhodu zrejme nevyužijeme. atď. Tento problém sa môže teoreticky ešte raz objaviť v roku 2038 v UNIX-ových sytémoch. Unix počítača čas v sekundách. Začiatok je „položený“ na deň 1.január 1970. Čas sa ukladá ako 32 bitové signed integer. T.j. maximálne zapisané číslo je 231 -1 = 2147483647, čo je približne 68 rokov.

Elektrónka

Na základe poznámok Thomasa Edisona (objaviteľ žiarovky) John Ambrose Fleming, vedecký poradca spoločnosti Marconi objavil v roku 1904 diódu. Lee DeForest pridal do diódy elektródu – Mriežku, ktorá umožnila zmenou potenciálu meniť prúd tečúci medzi katódou a anódou. Zrodom elektrónky je rok 1907. Elektrónky sa používajú dodnes. Napr.: kvalitné zosilňovače. Armáda dáva niekedy prednosť elektrónkam pred tranzistormi. Elektrónky, na rozdiel od tranzistorov sú odolné voči elektromagnetickým impulzom vyvolanými výbuchom rádioaktívnych bômb. Tieto tzv. vákuové elektrónky sa dnes používajú napr. v mikrovlnných trúbach a po objave tzv. studenej emisie sa zrejme dočkáme času, kedy si zopakujeme pojmy typu: trióda (jedna riadiaca elektróda), tetróda (dve riadiace elektródy) , pentóda (tri riadiace elektródy), ....

Zrod integrovaného obvodu

Prvý integrovaný obvod.

V roku 1958 sa Jack St. Clair KILBY nastúpil do firmy Texas Instrument do oddelenia „mikromodulov“. Mikromodul bol obvod s diskrétnych prvkov. Montáž celku sa robila s týchto mikromodulov. Táto koncepcia neriešila základný problém: Prepoje medzi súčiastkami, mikromodulmi, ... . Kilby ako mladý zamestnanec nedostal dovolenku a na viac nevedel, že sa nepatrí nabúrať koncepciu šefov. TI bola fy vyrábajúca polovodičové diódy a tranzistory, v tej dobe sa odpory a kondenzátory s polovodičových materiálov nevyrábali. Kilby dostal nápad, všetko toto postaviť na jednom polovodičovom materiáli. Keď si tento nápad osvojili aj šéfovia, použili germánium a postavili prvý Integrated Circuit (IC) . (Rozmery boli na dnešnú dobu uctihodné: cca 1cm2. Na prvých vzorkách boli ešte prepoje robené navarenými vodičmi). Funkciou to bol oscilátor. Fy podala v roku 1959 prihlášku patentu. Než jej bol patent udelený, udialo sa nasledovné. Niekedy sa tomu hovorí objektívne príčiny. Všetko už bolo pre daný objav známe, tak to bolo treba len „urobiť“. V tom istom čase rovnaký nápad dostal aj Robert N. NOYCE zamestnanec fy Fairchild Semiconductor. Použil tzv. planárnu technológiu na výrobu IC. Výhodou planárnej technológie bola hlavne nízka cena pri hromadnej výrobe IC. Patent na IC, ale už bol podaný. Z tohto dôvodu museli zapracovať iní odborníci, ktorí vymysleli takú prihlášku, že neboli dotknuté práva prihlášky fy TI. V roku 1961 bol udelený Noyce-mu patent. T.j. oficiálne vznikol IC. Kilby dostal patent až v roku 1964. Nakoniec sa fy dohodli. Kilby dostal v roku 2000 za objav IC Nobelovú cenu za fyziku (Noice zomrel skorej).

Pamäte

Feritová pamäť

V roku 1951 Jay W, Forrester objavil prvú pamäť typu RAM (Random Access Memory) postavenú s magnetických jadierok.

Feritová pamäť.

Viac o feritových pamätiach

Polovodičové pamäte

V 50-tich a 60-tich rokoch sa používali pamäte vyrobené z feritových jadierok s priemerom menším ako 2mm. Jeden smer magnetovania jadierka predstavoval stav - logická jedna, druhý - logická nula. Problémom týchto pamätí bolo deštrukčné čítanie uloženej informácie. Prečítanú informáciu bolo treba opätovne zapísať. V roku 1970 fy Fairchild polovodičovú pamäť. Chip veľkosti feritového jadierka mal kapacitu 256 bitov. Veľkou výhodou tejto pamäte bolo aj to, že čítanie bolo nedeštrukčné. Problémom bola len cena až do roku 1974,kedy sa cena "jadierka" a "bitu" vyrovnali. Po zavedení polovodičových pamätí sa počítače stávajú: 1. rýchlejšie. 2. menšie. 3 lacnejšie.

• Predošlá kapitola: Čo je to počítač?‎
• Obsah