Generátor harmonického signálu: Rozdiel medzi revíziami
Zo stránky SensorWiki
| Riadok 216: | Riadok 216: | ||
=== Algoritmus a program === | === Algoritmus a program === | ||
Algoritmus programu využíva diskrétny oscilátor a numerickú aproximáciu systému 1 / (sT + 1). Základné výpočty prebiehajú v prerušení Timer1 s frekvenciou | Algoritmus programu využíva diskrétny oscilátor a numerickú aproximáciu systému <code>1 / (sT + 1)</code>. Základné výpočty prebiehajú v prerušení Timer1 s frekvenciou 1 kHz | ||
* výpočet oscilátora | * výpočet oscilátora | ||
Verzia z 13:36, 18. apríl 2026
Záverečný projekt predmetu MIPS / LS2026 - Oleksandr Mykyta
Zadanie
Úlohou bolo generovať harmonický signál bez použitia funkcií sin() alebo cos(). Na tento účel bol použitý oscilátor realizovaný ako prenosová funkcia:
H(s) = 1 / ((s · T)^2 + 1)Zároveň bolo potrebné zmerať jeden bod frekvenčnej charakteristiky systému:
H(s) = 1 / (s · T + 1)pre frekvenciu:
ω = 1 / T,
kde
T = 0.5 s.
Výstupný signál má mať tvar:
A₀ + A₁ · sin(ωt + φ)kde:
A₀ = 128,
A₁ = 100.
Analýza a opis riešenia
Cieľom riešenia je vytvoriť sínusový signál bez použitia matematických funkcií sin() alebo cos(). Tento problém sa rieši pomocou diskrétneho oscilátora, ktorý vychádza z diferenciálnej rovnice harmonického kmitania.
Základom je rovnica:
y'' + ω²y = 0Táto rovnica popisuje harmonické kmity a jej riešením sú funkcie sin() a cos(). To znamená, že ak vieme túto rovnicu numericky riešiť, vieme generovať sínus.
Teoretický základ a odvodenia
Laplaceova transformacia
Vychadzajme z prenosovej funkcie systému:
H(s) = Y(s) / X(s) = 1 / (T · s + 1)Po úprave:
Y(s) · (T · s + 1) = X(s)
T · s · Y(s) + Y(s) = X(s)Použitím inverznej Laplaceovej transformacie (kde s predstavuje deriváciu) dostaneme:
T · dy(t)/dt + y(t) = x(t)Týmto získame diferenciálnu rovnicu systému v časovej oblasti.
Diskretizácia
Mikrokontrolér pracuje v diskrétnom čase, preto je potrebné nahradiť derivácie rozdielmi medzi vzorkami.
Pre druhú deriváciu použijeme aproximáciu:
y'' ≈ (y[n] − 2y[n−1] + y[n−2]) / T_s²Po dosadení do y + ω²y = 0:
y[n] = (2 / (1 + ω²T_s²)) · y[n−1] − (1 / (1 + ω²T_s²)) · y[n−2]Táto rovnica predstavuje numerickú aproximáciu oscilátora, ale nie je ideálna z hľadiska stability amplitúdy.
Diskrétny oscilátor (presný model)
Presnejší prístup vychádza z trigonometrických identít:
sin(A + B) = sin(A)cos(B) + cos(A)sin(B)
sin(A − B) = sin(A)cos(B) − cos(A)sin(B)Po sčítaní:
sin(A + B) + sin(A − B) = 2 · sin(A) · cos(B)Dosadením:
A = (n−1)θ,
B = θ
dostaneme:
sin(nθ) + sin((n−2)θ) = 2 · cos(θ) · sin((n−1)θ)Označením:
y[n] = sin(nθ)
vznikne rekurentný vzťah:
y[n] = 2 · cos(θ) · y[n−1] − y[n−2]Tento vzťah generuje stabilný sínusový signál bez zmeny amplitúdy.
Výpočet parametrov
Platí:
θ = ω · T_skde:
T = 0.5 s
ω = 1 / T = 2 rad/s
SAMPLE_RATE = 1000 Hz
T_s = 0.001 s
θ = 0.002
Aproximacia cos()
Keďže nie je dovolené použiť funkciu cos(), použije sa Taylorov rozvoj:
cos(θ) ≈ 1 − θ²/2Z toho:
2cos(θ) ≈ 2 · (1 − θ²/2)Inicializácia oscilátora
Pre správnu činnosť oscilátora sú potrebné počiatočné hodnoty:
y1 = 1,
y2 = 1 − θ²/2
Generovanie signálu
Oscilátor generuje hodnoty v rozsahu:
[-1, 1]
Požadovaný výstup:
x = A0 + A1 · ykde:
A0 = 128
A1 = 100
Diskretizacia systému 1 / (sT + 1)
Zo spojitej rovnice:
T · dy/dt + y = xPoužitím Eulerovej metódy:
dy/dt ≈ (y[n] − y[n−1]) / T_sPo úprave:
y[n] = x − (T / T_s) · y[n] − (T / T_s) · y[n−1]
y[n] · (1 + (T / T_s)) = x − (T / T_s) · y[n−1]
y[n] = (T_s / (T + T_s)) · x + (T / (T + T_s)) · y[n−1]Po zavedení:
α = T_s / (T + T_s)
dostaneme praktický tvar:
y[n] = α · x + (1 − α) · y[n−1]
y[n] = y[n−1] + α · (x − y[n−1])Algoritmus a program
Algoritmus programu využíva diskrétny oscilátor a numerickú aproximáciu systému 1 / (sT + 1). Základné výpočty prebiehajú v prerušení Timer1 s frekvenciou 1 kHz
- výpočet oscilátora
- generovanie vstupu x
- výpočet výstupu systému
- výstup cez PWM
- odosielanie dát cez UART
Overenie
Funkcia systému bola overená pomocou výpisu dát cez UART. Do sériového portu sa posielajú dvojice hodnôt:
x, y_sys
Tieto hodnoty je možné zobraziť napríklad pomocou Serial Plotteru, kde je viditeľný vstupný sínusový signál a výstup systému.
Zo signálov je možné pozorovať zmenu amplitúdy a fázový posun, čo predstavuje bod frekvenčnej charakteristiky systému.
Čo by som urobil inak
Pri riešení by bolo možné použiť presnejšiu metódu diskretizacie systému 1 / (sT + 1), napríklad bilineárnu transformaciu, ktorá by zlepšila presnosť modelu.
Taktiež by bolo možné implementovať presnejší výpočet cos(θ) bez aproximacie, napríklad pomocou lookup tabuľky.
Ďalším zlepšením by mohlo byť automatické vyhodnotenie amplitúdy a fázového posunu priamo v mikrokontroleri namiesto spracovania na PC.