Riadenie polohy klapky klimatizácie: Rozdiel medzi revíziami
Zo stránky SensorWiki
| Bez shrnutí editace | Bez shrnutí editace | ||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
| == Zadanie == | == Zadanie == | ||
| Úlohou tohto zadania je riadenie polohy klapky klimatizácie, ktorá sa bežne používa v dnešných automobiloch. | Úlohou tohto zadania je riadenie polohy klapky klimatizácie, ktorá sa bežne používa v dnešných automobiloch. Zariadenie nie je tak celkom klapka, ale mechanizmus, ktorý klapku ovláda. Ten sa skladá z viacerých častí. Budeme ho používať v spolupráci s vývojovou doskou Acrob s mikroprocesorom ATmega328P. | ||
| [[Obrázok:klapka.jpg|400px|thumb|center|Mechanizmus ovládania klapky klimatizácie, ktorý budem používať.]] | [[Obrázok:klapka.jpg|400px|thumb|center|Mechanizmus ovládania klapky klimatizácie, ktorý budem používať.]] | ||
| Riadok 27: | Riadok 27: | ||
| [[Súbor:schma.jpg|400px|thumb|center|Schéma zapojenia celého obvodu.]] | [[Súbor:schma.jpg|400px|thumb|center|Schéma zapojenia celého obvodu.]] | ||
| '''A/D prevod''' | '''A/D prevod:''' | ||
| Princíp riešenia je vskutku jednoduchý. Budem používať A/D prevodník na prevod analógového signálu z potenciometra na digitálny signál pre spracovanie. Takže prvý princíp je cez A/D prevod spracovať informáciu. S touto informáciou môžeme ďalej pracovať. | Princíp riešenia je vskutku jednoduchý. Budem používať A/D prevodník na prevod analógového signálu z potenciometra na digitálny signál pre spracovanie. Takže prvý princíp je cez A/D prevod spracovať informáciu. S touto informáciou môžeme ďalej pracovať. | ||
| '''Rozdiel polôh''' | '''Rozdiel polôh:''' | ||
| Ďalším krokom je tieto dve hodnoty od seba odpočítať, čím získame rozdiel polôh. Vzhľadom na tento rozdiel definujeme stavy, ak bude rozdiel kladný, tak premenná nadobudne hodnotu 1, záporný = -1 alebo nulový/minimálny = 0. Následne budeme túto hodnotu potrebovať pri podmienkach pre smer otáčania motora. | Ďalším krokom je tieto dve hodnoty od seba odpočítať, čím získame rozdiel polôh. Vzhľadom na tento rozdiel definujeme stavy, ak bude rozdiel kladný, tak premenná nadobudne hodnotu 1, záporný = -1 alebo nulový/minimálny = 0. Následne budeme túto hodnotu potrebovať pri podmienkach pre smer otáčania motora. | ||
| '''Smer otáčania''' | '''Smer otáčania:''' | ||
| Hodnotu ktorú získame s porovnávania použijeme v princípe smeru otáčania motora. Pre jednotlivé hodnoty definujeme smer, teda ak bude premenná rozdielu polohy kladná, motor sa bude otáčať do jednej strany, ak záporná tak do opačnej, a ak 0, tak bude stáť. Celý tento program beží v cykle while, takže mikropočítač neustále porovnáva hodnoty potenciometrov a snaží sa dosiahnuť ustálený stav motora. | Hodnotu ktorú získame s porovnávania použijeme v princípe smeru otáčania motora. Pre jednotlivé hodnoty definujeme smer, teda ak bude premenná rozdielu polohy kladná, motor sa bude otáčať do jednej strany, ak záporná tak do opačnej, a ak 0, tak bude stáť. Celý tento program beží v cykle while, takže mikropočítač neustále porovnáva hodnoty potenciometrov a snaží sa dosiahnuť ustálený stav motora. | ||
| === Algoritmus a program === | === Algoritmus a program === | ||
Verzia z 21:57, 16. máj 2024
Záverečný projekt predmetu MIPS / LS2024 - Peter Fedor
Zadanie
Úlohou tohto zadania je riadenie polohy klapky klimatizácie, ktorá sa bežne používa v dnešných automobiloch. Zariadenie nie je tak celkom klapka, ale mechanizmus, ktorý klapku ovláda. Ten sa skladá z viacerých častí. Budeme ho používať v spolupráci s vývojovou doskou Acrob s mikroprocesorom ATmega328P.

Literatúra:
- [1] - datasheet k motorčeku, ktorý je použitý v klapke
Analýza a opis riešenia
Mechanizmus ovládania klapky klimatizácie je zložený z DC motorčeka, potenciometra a súkolia na prevod. My budeme ovládať daný systém jedným potenciometrom, ale ako? Chceme zostrojiť kód na ovládanie polohy DC motora s použitím dvoch potenciometrov: jeden na nastavenie želanej polohy a druhý na snímanie aktuálnej polohy motora. Z potenciometra pre nastavenie želanej hodnoty budeme snímať hodnotu potenciometra, ktorú cez A-D prevodník spracujeme pre ďalšie porovnávania.
Takto vyzerá mechanizmus ovládania klapky vnútri. Môžeme tam vidieť obyčajný jednosmerný motor s filmovým kondenzátorom, šnekový prevod(na zabránenie voči samovoľnému pohybu klapky) so súkolím, na ktorého poslednom koliečku je snímací potenciometer. Tento obvod funguje sám o sebe ako regulačný obvod.

Schéma zapojenia je zobrazená na obrázku nižšie:

A/D prevod: Princíp riešenia je vskutku jednoduchý. Budem používať A/D prevodník na prevod analógového signálu z potenciometra na digitálny signál pre spracovanie. Takže prvý princíp je cez A/D prevod spracovať informáciu. S touto informáciou môžeme ďalej pracovať.
Rozdiel polôh: Ďalším krokom je tieto dve hodnoty od seba odpočítať, čím získame rozdiel polôh. Vzhľadom na tento rozdiel definujeme stavy, ak bude rozdiel kladný, tak premenná nadobudne hodnotu 1, záporný = -1 alebo nulový/minimálny = 0. Následne budeme túto hodnotu potrebovať pri podmienkach pre smer otáčania motora.
Smer otáčania: Hodnotu ktorú získame s porovnávania použijeme v princípe smeru otáčania motora. Pre jednotlivé hodnoty definujeme smer, teda ak bude premenná rozdielu polohy kladná, motor sa bude otáčať do jednej strany, ak záporná tak do opačnej, a ak 0, tak bude stáť. Celý tento program beží v cykle while, takže mikropočítač neustále porovnáva hodnoty potenciometrov a snaží sa dosiahnuť ustálený stav motora.
Algoritmus a program
Celý program pozostáva s viacerých súborov/knižníc. Pre funkciu motora som si vytvoril osobitný kód, ktorý budem volať funkciou v hlavnej slučke. Rovnako s funkciou A/D prevodníka.
#include <avr/io.h>
#include <util/delay.h>
#include "adc.h"
#include "motor.h"
// Nastavenie pinov
#define nastav_poten 0
#define snim_poten 1
#define motor_pin1 PB4
#define motor_pin2 PB5
int main(void) {
// Inicializácia ADC
adc_init();
// Nastavenie pinov motora ako výstup
DDRB |= (1 << motor_pin1) | (1 << motor_pin2);
    while (1) {
        // Želaná poloha z nastavovacieho potenciometra
        uint16_t pozicia_nastav = adc_read(nastav_poten);
        // Aktuálna poloha z potenciometra pre spätnú väzbu
        uint16_t pozicia_snim = adc_read(snim_poten);
        // Rozdiel medzi želanou a aktuálnou polohou
        int rozdiel_pozicie = pozicia_snim-pozicia_nastav;
        // Ak je rozdiel velký, otácaj motorom
        if (rozdiel_pozicie > 10) {
            smer_otacania(1); // Otácaj v jednom smere
        } else if (rozdiel_pozicie < -10) {
            smer_otacania(-1); // Otácaj v opacnom smere
        } else {
            smer_otacania(0); // Zastav motor
        }
        // Krátka pauza pre stabilitu
        _delay_ms(100);
	
    }
}
#include <avr/io.h>
void adc_init(void){
ADMUX = (1<<REFS0);
ADCSRA = (1<<ADEN) | (1<<ADPS2) | (1<<ADPS1) | (1<<ADPS0); 
}
unsigned int adc_read(char a_pin){
	a_pin &= 0x07;
	ADMUX = (ADMUX & 0xF8) | a_pin;
	ADCSRA |= (1<<ADSC);
	while(ADCSRA & (1<<ADSC));
	return(ADC); 
	
	}
#ifndef INCFILE1_H_
#define INCFILE1_H_
#endif /* INCFILE1_H_ */
void adc_init(void);
unsigned int adc_read(char a_pin);
#include <avr/io.h>
// Nastavenie pinov pre motor
#define motor_pin1 PB4
#define motor_pin2 PB5
// Nastavenie smeru otacania motora
void smer_otacania(int smer) {
    if (smer == 1) {
        PORTB |= (1 << motor_pin1);
        PORTB &= ~(1 << motor_pin2);
    } else if (smer == -1) {
        PORTB |= (1 << motor_pin2);
        PORTB &= ~(1 << motor_pin1);
    } else {
        PORTB &= ~(1 << motor_pin1);
        PORTB &= ~(1 << motor_pin2);
    }
}
#ifndef INCFILE1_H_
#define INCFILE1_H_
#endif /* INCFILE1_H_ */
void smer_otacania(int smer);
Zdrojový kód je možné stiahnuť kliknutím na odkaz nižšie:
Zdrojový kód: zdrojovykod.zip
Overenie
Na koniec nahráme kód do mikroprocesora a môžeme testovať! Ako vidíme na videu, všetko funguje a klapka reaguje na zmenu polohy potenciometra.

Video: