Operácie

Generátor harmonického signálu: Rozdiel medzi revíziami

Zo stránky SensorWiki

StudentMIPS (diskusia | príspevky)
d uart.c updates
StudentMIPS (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
 
(38 medziľahlých úprav od rovnakého používateľa nie je zobrazených.)
Riadok 1: Riadok 1:
Záverečný projekt predmetu MIPS / LS2026 - '''Oleksandr Mykyta'''
Záverečný projekt predmetu MIPS / LS2026 - Oleksandr Mykyta


== Zadanie ==
== Zadanie ==


Úlohou bolo generovať harmonický signál bez použitia funkcií sin() alebo cos(). Na tento účel bol použitý oscilátor realizovaný ako prenosová funkcia:
Úlohou bolo generovať harmonický signal bez použitia funkcií sin() alebo cos().
Na tento účel bol použitý oscilátor realizovaný ako prenosová funkcia:


<code>
H(s) = 1 / ((s · T)^2 + 1)
H(s) = 1 / ((s · T)^2 + 1)
</code>


Zároveň bolo potrebné zmerať jeden bod frekvenčnej charakteristiky systému:
Zároveň bolo potrebné zmerať jeden bod frekvenčnej charakteristiky systému:


<code>
H(s) = 1 / (s · T + 1)
H(s) = 1 / (s · T + 1)
</code>


pre frekvenciu ω = 1 / T, kde T = 0,5 s.
pre frekvenciu:
<code>ω = 1 / T</code>,
kde
<code>T = 0.5 s</code>.


Výstupný signál má mať tvar:
Výstupný signal má mať tvar:


<code>
A₀ + A₁ · sin(ωt + φ)
A₀ + A₁ · sin(ωt + φ)
</code>


kde:
kde:
A₀ = 128
<code>A₀ = 128</code>,
A₁ = 100
<code>A₁ = 100</code>.
 
 
'''Literatúra:'''
* [http://ap.urpi.fei.stuba.sk/sensorwiki/index.php/Acrob_technical_description Dokumentácia k doske Acrob]
* [https://en.wikipedia.org/wiki/Harmonic_oscillator Harmonic oscillator]
* [https://en.wikipedia.org/wiki/Transfer_function Transfer function]
* [https://en.wikipedia.org/wiki/Euler_method Euler method]


__TOC__
__TOC__
Riadok 25: Riadok 42:
== Analýza  a opis riešenia ==
== Analýza  a opis riešenia ==


Cieľom riešenia je vytvoriť sínusový signál bez použitia matematických funkcií sin() alebo cos(). Tento problém sa rieši pomocou diskrétneho oscilátora, ktorý vychádza z diferenciálnej rovnice harmonického kmitania.
Cieľom riešenia je vytvoriť sinusový signal bez použitia matematických funkcií sin() alebo cos(). Tento problém sa rieši pomocou diskretneho oscilátora, ktorý vychádza z diferenciálnej rovnice harmonického kmitania.


Základom je rovnica:
Základom je rovnica:


<code>
y'' + ω²y = 0
y'' + ω²y = 0
</code>


Táto rovnica popisuje harmonické kmity (napr. pružina) a jej riešením sú funkcie sin() a cos(). To znamená, že ak vieme túto rovnicu numericky riešiť, vieme generovať sínus.
Táto rovnica popisuje harmonické kmity a jej riešením sú funkcie <code>sin()</code> a <code>cos()</code>. To znamená, že ak vieme túto rovnicu numericky riešiť, vieme generovať sinus.


=== Teoretický základ a odvodenia ===
=== Teoretický základ a odvodenia ===
Riadok 39: Riadok 58:
Vychadzajme z prenosovej funkcie systému:
Vychadzajme z prenosovej funkcie systému:


<code>
H(s) = Y(s) / X(s) = 1 / (T · s + 1)
H(s) = Y(s) / X(s) = 1 / (T · s + 1)
</code>


Po úprave:
Po úprave:


<code>
Y(s) · (T · s + 1) = X(s)
Y(s) · (T · s + 1) = X(s)
</code>
<code>
T · s · Y(s) + Y(s) = X(s)
T · s · Y(s) + Y(s) = X(s)
</code>


Použitím inverznej Laplaceovej transformacie (kde s predstavuje deriváciu) dostaneme:
Použitím inverznej Laplaceovej transformacie (kde s predstavuje deriváciu) dostaneme:


<code>
T · dy(t)/dt + y(t) = x(t)
T · dy(t)/dt + y(t) = x(t)
</code>


Týmto získame diferenciálnu rovnicu systému v časovej oblasti.
Týmto získame diferenciálnu rovnicu systému v časovej oblasti.


==== Diskretizácia ====
==== Diskretizacia ====


Mikrokontrolér pracuje v diskrétnom čase, preto je potrebné nahradiť derivácie rozdielmi medzi vzorkami.
Mikrokontrolér pracuje v diskretnom čase, preto je potrebné nahradiť derivácie rozdielmi medzi vzorkami.


Pre druhú deriváciu použijeme aproximáciu:
Pre druhú deriváciu použijeme aproximáciu:


<code>
y'' ≈ (y[n] − 2y[n−1] + y[n−2]) / T_s²
y'' ≈ (y[n] − 2y[n−1] + y[n−2]) / T_s²
</code>


Po dosadení do (y'' + ω²y = 0):
Po dosadení do <code>y'' + ω²y = 0</code>:


<code>
y[n] = (2 / (1 + ω²T_s²)) · y[n−1] − (1 / (1 + ω²T_s²)) · y[n−2]
y[n] = (2 / (1 + ω²T_s²)) · y[n−1] − (1 / (1 + ω²T_s²)) · y[n−2]
</code>


Táto rovnica predstavuje numerickú aproximáciu oscilátora, ale nie je ideálna z hľadiska stability amplitúdy.
Táto rovnica predstavuje numerickú aproximáciu oscilátora, ale nie je ideálna z hľadiska stability amplitúdy.


==== Diskrétny oscilátor (presný model) ====
==== Diskretny oscilátor (presný model) ====


Presnejší prístup vychádza z trigonometrických identít:
Presnejší prístup vychádza z trigonometrických identít:


<code>
sin(A + B) = sin(A)cos(B) + cos(A)sin(B)
sin(A + B) = sin(A)cos(B) + cos(A)sin(B)
</code>
<code>
sin(A − B) = sin(A)cos(B) − cos(A)sin(B)
sin(A − B) = sin(A)cos(B) − cos(A)sin(B)
</code>


Po sčítaní:
Po sčítaní:


<code>
sin(A + B) + sin(A − B) = 2 · sin(A) · cos(B)
sin(A + B) + sin(A − B) = 2 · sin(A) · cos(B)
</code>


Dosadením:
Dosadením:


A = (n−1)θ
<code>A = (n−1)θ</code>,
B = θ
<code>B = θ</code>


dostaneme:
dostaneme:


<code>
sin(nθ) + sin((n−2)θ) = 2 · cos(θ) · sin((n−1)θ)
sin(nθ) + sin((n−2)θ) = 2 · cos(θ) · sin((n−1)θ)
</code>


Označením:
Označením:


y[n] = sin(nθ)
<code>y[n] = sin(nθ)</code>


vznikne rekurentný vzťah:
vznikne rekurentný vzťah:


<code>
y[n] = 2 · cos(θ) · y[n−1] − y[n−2]
y[n] = 2 · cos(θ) · y[n−1] − y[n−2]
</code>


Tento vzťah generuje stabilný sínusový signál bez zmeny amplitúdy.
Tento vzťah generuje stabilný sinusový signal bez zmeny amplitúdy.


==== Výpočet parametrov ====
==== Výpočet parametrov ====
Riadok 100: Riadok 143:
Platí:
Platí:


<code>
θ = ω · T_s
θ = ω · T_s
</code>


kde:
kde:
T = 0,5 s
<code>T = 0.5 s</code> 
ω = 1 / T = 2 rad/s
<code>ω = 1 / T = 2 rad/s</code> 
SAMPLE_RATE = 1000 Hz T_s = 0,001 s
<code>SAMPLE_RATE = 1000 Hz</code> 
<code>T_s = 0.001 s</code>
 


θ = 0,002
<code>θ = 0.002</code>


==== Aproximacia cos() ====
==== Aproximacia cos() ====
Riadok 113: Riadok 160:
Keďže nie je dovolené použiť funkciu cos(), použije sa Taylorov rozvoj:
Keďže nie je dovolené použiť funkciu cos(), použije sa Taylorov rozvoj:


<code>
cos(θ) ≈ 1 − θ²/2
cos(θ) ≈ 1 − θ²/2
 
</code>
Pre malé θ je táto aproximacia dostatočne presná.


Z toho:
Z toho:


<code>
2cos(θ) ≈ 2 · (1 − θ²/2)
2cos(θ) ≈ 2 · (1 − θ²/2)
</code>


==== Inicializácia oscilátora ====
==== Inicializácia oscilátora ====
Riadok 125: Riadok 174:
Pre správnu činnosť oscilátora sú potrebné počiatočné hodnoty:
Pre správnu činnosť oscilátora sú potrebné počiatočné hodnoty:


y1 = 1
<code>y1 = 1</code>,
y2 = 1 − θ²/2
<code>y2 = 1 − θ²/2</code>


Tieto hodnoty zabezpečia vznik sínusového priebehu.
==== Generovanie signalu ====


==== Generovanie signálu ====
Oscilátor generuje hodnoty v rozsahu:


Oscilátor generuje hodnoty v rozsahu ⟨−1, 1⟩.
<code>[-1, 1]</code>


Požadovaný výstup:
Požadovaný výstup:


<code>
x = A0 + A1 · y
x = A0 + A1 · y
</code>


kde:
kde:
A0 = 128
A1 = 100


Tým sa signál posunie do kladného rozsahu vhodného pre PWM.
<code>A0 = 128</code> 
<code>A1 = 100</code>


==== Diskretizacia systému 1 / (sT + 1) ====
==== Diskretizacia systému <code>1 / (sT + 1)</code> ====


Zo spojitej rovnice:
Zo spojitej rovnice:


<code>
T · dy/dt + y = x
T · dy/dt + y = x
</code>


Použitím Eulerovej metódy:
Použitím Eulerovej metódy:


<code>
dy/dt ≈ (y[n] − y[n−1]) / T_s
dy/dt ≈ (y[n] − y[n−1]) / T_s
</code>


Po úprave:
Po úprave:


<code>
y[n] = x − (T / T_s) · y[n] − (T / T_s) · y[n−1]
y[n] = x − (T / T_s) · y[n] − (T / T_s) · y[n−1]
</code>
<code>
y[n] · (1 + (T / T_s)) = x − (T / T_s) · y[n−1]
y[n] · (1 + (T / T_s)) = x − (T / T_s) · y[n−1]
</code>
<code>
y[n] = (T_s / (T + T_s)) · x + (T / (T + T_s)) · y[n−1]
y[n] = (T_s / (T + T_s)) · x + (T / (T + T_s)) · y[n−1]
</code>


Po zavedení:
Po zavedení:


α = T_s / (T + T_s)
<code>α = T_s / (T + T_s)</code>


dostaneme praktický tvar:
dostaneme praktický tvar:


<code>
y[n] = α · x + (1 − α) · y[n−1]
y[n] = α · x + (1 − α) · y[n−1]
</code>
<code>
y[n] = y[n−1] + α · (x − y[n−1])
y[n] = y[n−1] + α · (x − y[n−1])
</code>


=== Algoritmus a program ===
=== Algoritmus a program ===


Algoritmus programu využíva diskrétny oscilátor a numerickú aproximáciu systému 1 / (sT + 1). Základné výpočty prebiehajú v prerušení Timer1 s frekvenciou 1 kHz:
Algoritmus programu využíva diskretny oscilátor a numericku aproximáciu systému <code>1 / (sT + 1)</code>. Základné výpočty prebiehajú v prerušení Timer1 s frekvenciou 1 kHz:


* výpočet oscilátora
* výpočet oscilátora
Riadok 181: Riadok 248:
<tabs>
<tabs>
<tab name="main.c"><syntaxhighlight lang="c++" style="background: LightYellow;">
<tab name="main.c"><syntaxhighlight lang="c++" style="background: LightYellow;">
#define F_CPU 16000000UL
#define F_CPU 16000000 UL


#include <avr/io.h>
#include <avr/io.h>
#include <avr/interrupt.h>
#include <avr/interrupt.h>
#include <stdio.h>
#include <stdio.h>
#include "uart.h"
#include "uart.h"


Riadok 206: Riadok 276:
FILE mystdout = FDEV_SETUP_STREAM(uart_putc, NULL, _FDEV_SETUP_WRITE);
FILE mystdout = FDEV_SETUP_STREAM(uart_putc, NULL, _FDEV_SETUP_WRITE);


ISR(TIMER1_COMPA_vect)
ISR(TIMER1_COMPA_vect) {
{
    y = OSC_COEFF * y1 - y2;
y = OSC_COEFF * y1 - y2;


y2 = y1;
    y2 = y1;
y1 = y;
    y1 = y;


float x = A0 + A1 * y;
    float x = A0 + A1 * y;


y_sys = y_sys + alpha * (x - y_sys);
    y_sys = y_sys + alpha * (x - y_sys);


OCR0A = (uint8_t)(y_sys);
    OCR0A = (uint8_t)(y_sys);


printf("%d,%d\n", (int)x, (int)y_sys);
    printf("%d,%d\n", (int) x, (int) y_sys);


}
}


void timer1_init()
void timer1_init() {
{
    TCCR1B |= (1 << WGM12);
TCCR1B |= (1 << WGM12);


OCR1A = 15999;
    OCR1A = 15999;


TCCR1B |= (1 << CS10);
    TCCR1B |= (1 << CS10);


TIMSK1 |= (1 << OCIE1A);
    TIMSK1 |= (1 << OCIE1A);


}
}


void pwm_init()
void pwm_init() {
{
    DDRD |= (1 << PD6);
DDRD |= (1 << PD6);


TCCR0A |= (1 << COM0A1) | (1 << WGM01) | (1 << WGM00);
    TCCR0A |= (1 << COM0A1) | (1 << WGM01) | (1 << WGM00);
TCCR0B |= (1 << CS01);
    TCCR0B |= (1 << CS01);


}
}


int main(void)
int main(void) {
{
    uart_init();
uart_init();
    stdout = & mystdout;
stdout = &mystdout;


pwm_init();
    pwm_init();
timer1_init();
    timer1_init();


float Ts = 1.0 / SAMPLE_RATE;
    float Ts = 1.0 / SAMPLE_RATE;


alpha = Ts / (T + Ts);
    alpha = Ts / (T + Ts);


float theta = (1.0 / T) * (1.0 / SAMPLE_RATE);
    float theta = (1.0 / T) * (1.0 / SAMPLE_RATE);


y1 = 1.0;
    y1 = 1.0;
y2 = 1.0 - (theta * theta) / 2.0;
    y2 = 1.0 - (theta * theta) / 2.0;


OSC_COEFF = 2.0 * (1.0 - (theta * theta) / 2.0);
    OSC_COEFF = 2.0 * (1.0 - (theta * theta) / 2.0);


sei();
    sei();
 
    while (1) {}


while (1)
{
}
}
 
</syntaxhighlight></tab>  
} </syntaxhighlight></tab>  
<tab name="uart.h"><syntaxhighlight lang="c++" style="background: LightYellow;">
<tab name="uart.h"><syntaxhighlight lang="c++" style="background: LightYellow;">
#define LED PB5  // internal on-board LED
#define set_bit(ADDRESS, BIT)(ADDRESS |= (1 << BIT))
 
#define clear_bit(ADDRESS, BIT)(ADDRESS &= ~(1 << BIT))
/* na testovanie su uz zadefinovane */
// bit_is_set(PINB, SW1)
// bit_is_clear(PINB, SW1)
 
/* na cakanie su preddefinovane slucky */
// loop_until_bit_is_set(PINB, SW1);    // cakanie na uvolnenie tlacitka
// loop_until_bit_is_clear(PINB, SW1);  // cakanie na stlacenie tlacitka
 
 
#define set_bit(ADDRESS,BIT) (ADDRESS |= (1<<BIT))
#define clear_bit(ADDRESS,BIT) (ADDRESS &= ~(1<<BIT))


#ifndef UART_H_
#ifndef UART_H_
Riadok 290: Riadok 344:
#include <stdio.h>
#include <stdio.h>


#define BAUD_PRESCALE (((F_CPU / (BAUDRATE * 16UL))) - 1) // vzorcek z datasheetu
#define BAUD_PRESCALE(((F_CPU / (BAUDRATE * 16 UL))) - 1)


void hw_init( void );
void uart_init(void);
void uart_init( void );
int uart_putc(char c, FILE * stream);
   
void uart_puts(const char * s);
/* Following definition is compatible with STDIO.H, for more
char uart_getc(void);
* information see https://www.appelsiini.net/2011/simple-usart-with-avr-libc/
void delay(int delay);
*/
int uart_putc( char c, FILE *stream );
void uart_puts( const char *s );
 
char uart_getc( void );
 
void delay(int delay);  


#endif /* UART_H_ */
#endif /* UART_H_ */
Riadok 310: Riadok 356:
<tab name="uart.c"><syntaxhighlight lang="c++" style="background: LightYellow;">
<tab name="uart.c"><syntaxhighlight lang="c++" style="background: LightYellow;">
#include <avr/io.h>
#include <avr/io.h>
#include <util/delay.h>
#include <util/delay.h>
#include "uart.h"
#include "uart.h"


void uart_init( void )  
void uart_init(void) {
{
    #include <util/setbaud.h>
  #include <util/setbaud.h>
 
 
    UBRR0H = UBRRH_VALUE;
  UBRR0H = UBRRH_VALUE;
    UBRR0L = UBRRL_VALUE;
  UBRR0L = UBRRL_VALUE;
    #if USE_2X
  #if USE_2X
     UCSR0A |= (1 << U2X0);
     UCSR0A |= (1 << U2X0);
  #else
    #else
     UCSR0A &= ~(1 << U2X0);
     UCSR0A &= ~(1 << U2X0);
  #endif
    #endif
 


     UCSR0C = _BV(UCSZ01) | _BV(UCSZ00);
     UCSR0C = _BV(UCSZ01) | _BV(UCSZ00);
Riadok 330: Riadok 376:
}
}


int uart_putc(char c, FILE *stream)
int uart_putc(char c, FILE * stream) {
{
     if (c == '\n') {
     if (c == '\n')
    {
         loop_until_bit_is_set(UCSR0A, UDRE0);
         loop_until_bit_is_set(UCSR0A, UDRE0);
         UDR0 = '\r';
         UDR0 = '\r';
Riadok 344: Riadok 388:
}
}


void uart_puts(const char * s) {}


void uart_puts(const char *s)
char uart_getc(void) {
{
    loop_until_bit_is_set(UCSR0A, RXC0);
    return UDR0;
}
}


char uart_getc(void)  
void delay(int delay) {
{
     for (int i = 1; i <= delay; i++)
     loop_until_bit_is_set(UCSR0A, RXC0); /* Wait until data exists. */
        _delay_ms(1);
    return UDR0;
}
}
void delay(int delay)      // vlastna funkcia pre dlhsie casy
{
  for (int i=1; i<=delay; i++)
  _delay_ms(1);
}
</syntaxhighlight></tab>  
</syntaxhighlight></tab>  
</tabs>
</tabs>
Zdrojový kód: [[Médiá:MykytaOleksandr_sources.zip|MykytaOleksandr_sources.zip]]


=== Overenie ===
=== Overenie ===
Riadok 367: Riadok 408:
Funkcia systému bola overená pomocou výpisu dát cez UART. Do sériového portu sa posielajú dvojice hodnôt:
Funkcia systému bola overená pomocou výpisu dát cez UART. Do sériového portu sa posielajú dvojice hodnôt:


x, y_sys
<code>x, y_sys</code>


Tieto hodnoty je možné zobraziť napríklad pomocou Serial Plotteru, kde je viditeľný vstupný sínusový signál a výstup systému.
Tieto hodnoty je možné zobraziť napríklad pomocou '''SerialPlot''', kde je viditeľný vstupný sinusový signal a výstup systému.


Zo signálov je možné pozorovať zmenu amplitúdy a fázový posun, čo predstavuje bod frekvenčnej charakteristiky systému.
 
'''Namerené priebehy vstupu a výstupu zo Serial Plot'''
 
<gallery widths="200" heights="150" mode="packed">
Súbor:x_high.png|<code>x_max = 227</code>
Súbor:x_low.png|<code>x_min = 28</code>
Súbor:y_high.png|<code>y_max = 198</code>
Súbor:y_low.png|<code>y_min = 57</code>
</gallery>
 
Pri overovaní bolo sledované, či:
 
* amplitúda výstupu zodpovedá očakávaniu
* systém vykazuje fázový posun
* priebeh signalu je stabilný bez driftu
* výstup reaguje správne na vstupný sinus
 
Zo signalov je možné pozorovať zmenu amplitúdy a fázový posun, čo predstavuje bod frekvenčnej charakteristiky systému.
 
 
'''Video:'''
 
<center><youtube>MkgRE0QNgtk</youtube></center>
 
Video demonštruje reálne správanie systému. Je na ňom viditeľné generovanie sinusového signalu, jeho spracovanie systémom a výstupné dáta zobrazené v '''SerialPlot'''. Video slúži na overenie, že implementácia funguje podľa očakávania.


== Čo by som urobil inak ==
== Čo by som urobil inak ==


Pri riešení by bolo možné použiť presnejšiu metódu diskretizacie systému 1 / (sT + 1), napríklad bilineárnu transformaciu, ktorá by zlepšila presnosť modelu.
Na ďalšíkrát by som si lepšie rozmyslel, ako presne riešiť diskretizáciu, lebo ten jednoduchý prístup funguje, ale nie je úplne ideálny.
 
Taktiež by bolo možné implementovať presnejší výpočet cos(θ) bez aproximacie, napríklad pomocou lookup tabuľky.


Ďalším zlepšením by mohlo byť automatické vyhodnotenie amplitúdy a fázového posunu priamo v mikrokontroleri namiesto spracovania na PC.
A ešte by som si skôr urobil priamo meranie aj na mikrokontroléri v kode, aby som nemusel všetko riešiť cez SerialPlot.


[[Category:AVR]] [[Category:MIPS]]
[[Category:AVR]] [[Category:MIPS]]

Aktuálna revízia z 16:47, 18. apríl 2026

Záverečný projekt predmetu MIPS / LS2026 - Oleksandr Mykyta

Zadanie

Úlohou bolo generovať harmonický signal bez použitia funkcií sin() alebo cos(). Na tento účel bol použitý oscilátor realizovaný ako prenosová funkcia:

H(s) = 1 / ((s · T)^2 + 1)

Zároveň bolo potrebné zmerať jeden bod frekvenčnej charakteristiky systému:

H(s) = 1 / (s · T + 1)

pre frekvenciu: ω = 1 / T, kde T = 0.5 s.

Výstupný signal má mať tvar:

A₀ + A₁ · sin(ωt + φ)

kde: A₀ = 128, A₁ = 100.


Literatúra:

Analýza a opis riešenia

Cieľom riešenia je vytvoriť sinusový signal bez použitia matematických funkcií sin() alebo cos(). Tento problém sa rieši pomocou diskretneho oscilátora, ktorý vychádza z diferenciálnej rovnice harmonického kmitania.

Základom je rovnica:

y + ω²y = 0

Táto rovnica popisuje harmonické kmity a jej riešením sú funkcie sin() a cos(). To znamená, že ak vieme túto rovnicu numericky riešiť, vieme generovať sinus.

Teoretický základ a odvodenia

Laplaceova transformacia

Vychadzajme z prenosovej funkcie systému:

H(s) = Y(s) / X(s) = 1 / (T · s + 1)

Po úprave:

Y(s) · (T · s + 1) = X(s)

T · s · Y(s) + Y(s) = X(s)

Použitím inverznej Laplaceovej transformacie (kde s predstavuje deriváciu) dostaneme:

T · dy(t)/dt + y(t) = x(t)

Týmto získame diferenciálnu rovnicu systému v časovej oblasti.

Diskretizacia

Mikrokontrolér pracuje v diskretnom čase, preto je potrebné nahradiť derivácie rozdielmi medzi vzorkami.

Pre druhú deriváciu použijeme aproximáciu:

y ≈ (y[n] − 2y[n−1] + y[n−2]) / T_s²

Po dosadení do y + ω²y = 0:

y[n] = (2 / (1 + ω²T_s²)) · y[n−1] − (1 / (1 + ω²T_s²)) · y[n−2]

Táto rovnica predstavuje numerickú aproximáciu oscilátora, ale nie je ideálna z hľadiska stability amplitúdy.

Diskretny oscilátor (presný model)

Presnejší prístup vychádza z trigonometrických identít:

sin(A + B) = sin(A)cos(B) + cos(A)sin(B)

sin(A − B) = sin(A)cos(B) − cos(A)sin(B)

Po sčítaní:

sin(A + B) + sin(A − B) = 2 · sin(A) · cos(B)

Dosadením:

A = (n−1)θ, B = θ

dostaneme:

sin(nθ) + sin((n−2)θ) = 2 · cos(θ) · sin((n−1)θ)

Označením:

y[n] = sin(nθ)

vznikne rekurentný vzťah:

y[n] = 2 · cos(θ) · y[n−1] − y[n−2]

Tento vzťah generuje stabilný sinusový signal bez zmeny amplitúdy.

Výpočet parametrov

Platí:

θ = ω · T_s

kde: T = 0.5 s ω = 1 / T = 2 rad/s SAMPLE_RATE = 1000 Hz T_s = 0.001 s


θ = 0.002

Aproximacia cos()

Keďže nie je dovolené použiť funkciu cos(), použije sa Taylorov rozvoj:

cos(θ) ≈ 1 − θ²/2

Z toho:

2cos(θ) ≈ 2 · (1 − θ²/2)

Inicializácia oscilátora

Pre správnu činnosť oscilátora sú potrebné počiatočné hodnoty:

y1 = 1, y2 = 1 − θ²/2

Generovanie signalu

Oscilátor generuje hodnoty v rozsahu:

[-1, 1]

Požadovaný výstup:

x = A0 + A1 · y

kde:

A0 = 128 A1 = 100

Diskretizacia systému 1 / (sT + 1)

Zo spojitej rovnice:

T · dy/dt + y = x

Použitím Eulerovej metódy:

dy/dt ≈ (y[n] − y[n−1]) / T_s

Po úprave:

y[n] = x − (T / T_s) · y[n] − (T / T_s) · y[n−1]

y[n] · (1 + (T / T_s)) = x − (T / T_s) · y[n−1]

y[n] = (T_s / (T + T_s)) · x + (T / (T + T_s)) · y[n−1]

Po zavedení:

α = T_s / (T + T_s)

dostaneme praktický tvar:

y[n] = α · x + (1 − α) · y[n−1]

y[n] = y[n−1] + α · (x − y[n−1])

Algoritmus a program

Algoritmus programu využíva diskretny oscilátor a numericku aproximáciu systému 1 / (sT + 1). Základné výpočty prebiehajú v prerušení Timer1 s frekvenciou 1 kHz:

  • výpočet oscilátora
  • generovanie vstupu x
  • výpočet výstupu systému
  • výstup cez PWM
  • odosielanie dát cez UART
#define F_CPU 16000000 UL

#include <avr/io.h>

#include <avr/interrupt.h>

#include <stdio.h>

#include "uart.h"

#define SAMPLE_RATE 1000.0
#define T 0.5

#define A0 128
#define A1 100

float OSC_COEFF;

volatile float y = 0;
volatile float y1 = 0;
volatile float y2 = 0;

volatile float y_sys = 0;

float alpha;

FILE mystdout = FDEV_SETUP_STREAM(uart_putc, NULL, _FDEV_SETUP_WRITE);

ISR(TIMER1_COMPA_vect) {
    y = OSC_COEFF * y1 - y2;

    y2 = y1;
    y1 = y;

    float x = A0 + A1 * y;

    y_sys = y_sys + alpha * (x - y_sys);

    OCR0A = (uint8_t)(y_sys);

    printf("%d,%d\n", (int) x, (int) y_sys);

}

void timer1_init() {
    TCCR1B |= (1 << WGM12);

    OCR1A = 15999;

    TCCR1B |= (1 << CS10);

    TIMSK1 |= (1 << OCIE1A);

}

void pwm_init() {
    DDRD |= (1 << PD6);

    TCCR0A |= (1 << COM0A1) | (1 << WGM01) | (1 << WGM00);
    TCCR0B |= (1 << CS01);

}

int main(void) {
    uart_init();
    stdout = & mystdout;

    pwm_init();
    timer1_init();

    float Ts = 1.0 / SAMPLE_RATE;

    alpha = Ts / (T + Ts);

    float theta = (1.0 / T) * (1.0 / SAMPLE_RATE);

    y1 = 1.0;
    y2 = 1.0 - (theta * theta) / 2.0;

    OSC_COEFF = 2.0 * (1.0 - (theta * theta) / 2.0);

    sei();

    while (1) {}

}
#define set_bit(ADDRESS, BIT)(ADDRESS |= (1 << BIT))
#define clear_bit(ADDRESS, BIT)(ADDRESS &= ~(1 << BIT))

#ifndef UART_H_
#define UART_H_

#include <stdio.h>

#define BAUD_PRESCALE(((F_CPU / (BAUDRATE * 16 UL))) - 1)

void uart_init(void);
int uart_putc(char c, FILE * stream);
void uart_puts(const char * s);
char uart_getc(void);
void delay(int delay);

#endif /* UART_H_ */
#include <avr/io.h>

#include <util/delay.h>

#include "uart.h"

void uart_init(void) {
    #include <util/setbaud.h>

    UBRR0H = UBRRH_VALUE;
    UBRR0L = UBRRL_VALUE;
    #if USE_2X
    UCSR0A |= (1 << U2X0);
    #else
    UCSR0A &= ~(1 << U2X0);
    #endif

    UCSR0C = _BV(UCSZ01) | _BV(UCSZ00);
    UCSR0B = _BV(RXEN0) | _BV(TXEN0);
}

int uart_putc(char c, FILE * stream) {
    if (c == '\n') {
        loop_until_bit_is_set(UCSR0A, UDRE0);
        UDR0 = '\r';
    }

    loop_until_bit_is_set(UCSR0A, UDRE0);
    UDR0 = c;

    return 0;
}

void uart_puts(const char * s) {}

char uart_getc(void) {
    loop_until_bit_is_set(UCSR0A, RXC0);
    return UDR0;
}

void delay(int delay) {
    for (int i = 1; i <= delay; i++)
        _delay_ms(1);
}

Zdrojový kód: MykytaOleksandr_sources.zip

Overenie

Funkcia systému bola overená pomocou výpisu dát cez UART. Do sériového portu sa posielajú dvojice hodnôt:

x, y_sys

Tieto hodnoty je možné zobraziť napríklad pomocou SerialPlot, kde je viditeľný vstupný sinusový signal a výstup systému.


Namerené priebehy vstupu a výstupu zo Serial Plot

Pri overovaní bolo sledované, či:

  • amplitúda výstupu zodpovedá očakávaniu
  • systém vykazuje fázový posun
  • priebeh signalu je stabilný bez driftu
  • výstup reaguje správne na vstupný sinus

Zo signalov je možné pozorovať zmenu amplitúdy a fázový posun, čo predstavuje bod frekvenčnej charakteristiky systému.


Video:

Video demonštruje reálne správanie systému. Je na ňom viditeľné generovanie sinusového signalu, jeho spracovanie systémom a výstupné dáta zobrazené v SerialPlot. Video slúži na overenie, že implementácia funguje podľa očakávania.

Čo by som urobil inak

Na ďalšíkrát by som si lepšie rozmyslel, ako presne riešiť diskretizáciu, lebo ten jednoduchý prístup funguje, ale nie je úplne ideálny.

A ešte by som si skôr urobil priamo meranie aj na mikrokontroléri v kode, aby som nemusel všetko riešiť cez SerialPlot.