Operácie

Generátor harmonického signálu: Rozdiel medzi revíziami

Zo stránky SensorWiki

StudentMIPS (diskusia | príspevky)
initial
StudentMIPS (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
 
(44 medziľahlých úprav od rovnakého používateľa nie je zobrazených.)
Riadok 1: Riadok 1:
Záverečný projekt predmetu MIPS / LS2026 - Meno Priezvisko
Záverečný projekt predmetu MIPS / LS2026 - Oleksandr Mykyta
 


== Zadanie ==
== Zadanie ==


Úlohou je generovať harmonický signál bez použitia funkcií sin() alebo cos(). Namiesto toho sa má použiť oscilátor realizovaný ako prenosová funkcia:
Úlohou bolo generovať harmonický signal bez použitia funkcií sin() alebo cos().
Na tento účel bol použitý oscilátor realizovaný ako prenosová funkcia:


1 / ((s·T)^2 + 1)
<code>
H(s) = 1 / ((s · T)^2 + 1)
</code>


Zároveň je potrebné zmerať jeden bod frekvenčnej charakteristiky systému:
Zároveň bolo potrebné zmerať jeden bod frekvenčnej charakteristiky systému:


1 / (s·T + 1)
<code>
H(s) = 1 / (s · T + 1)
</code>


na frekvencii ω = 1 / T, pričom T = 0,5 s.
pre frekvenciu:
<code>ω = 1 / T</code>,
kde
<code>T = 0.5 s</code>.


Výstupný signál má mať tvar:
Výstupný signal má mať tvar:


A₀ + A₁·sin(ωt + φ)
<code>
A₀ + A₁ · sin(ωt + φ)
</code>


kde:
kde:
A₀ = 128
<code>A₀ = 128</code>,
A₁ = 100
<code>A₁ = 100</code>.
 


'''Literatúra:'''
* [http://ap.urpi.fei.stuba.sk/sensorwiki/index.php/Acrob_technical_description Dokumentácia k doske Acrob]
* [https://en.wikipedia.org/wiki/Harmonic_oscillator Harmonic oscillator]
* [https://en.wikipedia.org/wiki/Transfer_function Transfer function]
* [https://en.wikipedia.org/wiki/Euler_method Euler method]


__TOC__
__TOC__


== Analýza  a opis riešenia ==


== Analýza a opis riešenia ==
Cieľom riešenia je vytvoriť sinusový signal bez použitia matematických funkcií sin() alebo cos(). Tento problém sa rieši pomocou diskretneho oscilátora, ktorý vychádza z diferenciálnej rovnice harmonického kmitania.
 
Cieľom riešenia je vytvoriť sínusový signál bez použitia matematických funkcií sin() alebo cos(). Tento problém sa rieši pomocou diskrétneho oscilátora, ktorý vychádza z diferenciálnej rovnice harmonického kmitania.


Základom je rovnica:
Základom je rovnica:


<code>
y'' + ω²y = 0
y'' + ω²y = 0
</code>
Táto rovnica popisuje harmonické kmity a jej riešením sú funkcie <code>sin()</code> a <code>cos()</code>. To znamená, že ak vieme túto rovnicu numericky riešiť, vieme generovať sinus.


Táto rovnica popisuje harmonické kmity (napr. pružina alebo LC obvod) a jej riešením sú funkcie sin() a cos(). To znamená, že ak vieme túto rovnicu numericky riešiť, vieme generovať sínus bez použitia knižničných funkcií.
=== Teoretický základ a odvodenia ===


==== Laplaceova transformacia ====


=== Diskretizácia ===
Vychadzajme z prenosovej funkcie systému:


Mikrokontrolér pracuje v diskrétnom čase, preto je potrebné nahradiť derivácie rozdielmi medzi vzorkami (metóda konečných diferencí).
<code>
H(s) = Y(s) / X(s) = 1 / (T · s + 1)
</code>


Použije sa aproximácia druhej derivácie:
Po úprave:


y'' ≈ (y[n] − 2y[n−1] + y[n−2]) / T_s²
<code>
Y(s) · (T · s + 1) = X(s)
</code>


Po dosadení do diferenciálnej rovnice dostaneme:
<code>
T · s · Y(s) + Y(s) = X(s)
</code>


y[n] = (2 / (1 + ω²T_s²))·y[n−1] − (1 / (1 + ω²T_s²))·y[n−2]
Použitím inverznej Laplaceovej transformacie (kde s predstavuje deriváciu) dostaneme:


Táto rovnica predstavuje numerickú aproximáciu oscilátora. V praxi však nie je ideálna, pretože amplitúda signálu sa môže časom meniť.
<code>
T · dy(t)/dt + y(t) = x(t)
</code>


Týmto získame diferenciálnu rovnicu systému v časovej oblasti.


=== Diskrétny oscilátor ===
==== Diskretizacia ====


Na generovanie stabilného sínusu sa použije presný diskrétny model založený na trigonometrickej identite:
Mikrokontrolér pracuje v diskretnom čase, preto je potrebné nahradiť derivácie rozdielmi medzi vzorkami.


sin(nθ) = 2cos(θ)·sin((n−1)θ) − sin((n−2)θ)
Pre druhú deriváciu použijeme aproximáciu:


Po označení:
<code>
y'' ≈ (y[n] − 2y[n−1] + y[n−2]) / T_s²
</code>


y[n] = sin(nθ)
Po dosadení do <code>y'' + ω²y = 0</code>:


dostaneme rekurentný vzťah:
<code>
y[n] = (2 / (1 + ω²T_s²)) · y[n−1] − (1 / (1 + ω²T_s²)) · y[n−2]
</code>


y[n] = 2cos(θ)·y[n−1] − y[n−2]
Táto rovnica predstavuje numerickú aproximáciu oscilátora, ale nie je ideálna z hľadiska stability amplitúdy.


Tento vzťah generuje stabilný sínusový signál bez zmeny amplitúdy.
==== Diskretny oscilátor (presný model) ====


Presnejší prístup vychádza z trigonometrických identít:


=== Výpočet parametrov ===
<code>
sin(A + B) = sin(A)cos(B) + cos(A)sin(B)
</code>


Platí:
<code>
sin(A − B) = sin(A)cos(B) − cos(A)sin(B)
</code>


θ = ω·T_s
Po sčítaní:


kde:
<code>
T = 0,5 s 
sin(A + B) + sin(A − B) = 2 · sin(A) · cos(B)
ω = 1 / T = 2 rad/
</code>
SAMPLE_RATE = 1000 Hz → T_s = 0,001 s 


θ = 2 · 0,001 = 0,002 
Dosadením:


<code>A = (n−1)θ</code>,
<code>B = θ</code>


=== Aproximácia cos() ===
dostaneme:


Keďže nie je dovolené použiť funkciu cos(), použije sa aproximácia (Taylorov rozvoj):
<code>
sin(nθ) + sin((n−2)θ) = 2 · cos(θ) · sin((n−1)θ)
</code>


cos(θ) ≈ 1 − θ²/2
Označením:


Z toho:
<code>y[n] = sin(nθ)</code>


2cos(θ) ≈ 2·(1 − θ²/2)
vznikne rekurentný vzťah:


Tento výraz sa použije ako koeficient oscilátora v programe.
<code>
y[n] = 2 · cos(θ) · y[n−1] − y[n−2]
</code>


Tento vzťah generuje stabilný sinusový signal bez zmeny amplitúdy.


=== Inicializácia oscilátora ===
==== Výpočet parametrov ====


Pre správnu činnosť oscilátora sú potrebné počiatočné hodnoty:
Platí:


y1 =
<code>
y2 = 1 − θ²/
θ = ω · T_s
</code>


Tieto hodnoty zabezpečia vznik sínusového priebehu.
kde:
<code>T = 0.5 s</code> 
<code>ω = 1 / T = 2 rad/s</code> 
<code>SAMPLE_RATE = 1000 Hz</code> 
<code>T_s = 0.001 s</code>




=== Generovanie signálu ===
<code>θ = 0.002</code>


Oscilátor generuje hodnoty v rozsahu ⟨−1, 1⟩.
==== Aproximacia cos() ====


Požadovaný výstup je:
Keďže nie je dovolené použiť funkciu cos(), použije sa Taylorov rozvoj:


A₀ + A₁·sin(...)
<code>
cos(θ) ≈ 1 − θ²/2
</code>


Preto sa signál upraví:
Z toho:


x = A0 + A1 · y
<code>
2cos(θ) ≈ 2 · (1 − θ²/2)
</code>


kde:
==== Inicializácia oscilátora ====
A0 = 128 
A1 = 100 


Tým sa signál posunie do kladného rozsahu vhodného pre PWM.
Pre správnu činnosť oscilátora sú potrebné počiatočné hodnoty:


<code>y1 = 1</code>,
<code>y2 = 1 − θ²/2</code>


=== Systém 1 / (sT + 1) ===
==== Generovanie signalu ====


Systém je realizovaný ako filter prvého rádu:
Oscilátor generuje hodnoty v rozsahu:


T·dy/dt + y = x
<code>[-1, 1]</code>


Po diskretizácii (dopredná Eulerova metóda) dostaneme:
Požadovaný výstup:


y_sys[n] = y_sys[n−1] + α·(x − y_sys[n−1])
<code>
x = A0 + A1 · y
</code>


kde:
kde:


α = T_s / (T + T_s)
<code>A0 = 128</code> 
<code>A1 = 100</code>
 
==== Diskretizacia systému <code>1 / (sT + 1)</code> ====
 
Zo spojitej rovnice:
 
<code>
T · dy/dt + y = x
</code>
 
Použitím Eulerovej metódy:


Pre dané hodnoty:
<code>
dy/dt ≈ (y[n] − y[n−1]) / T_s
</code>


α ≈ 0,001996 
Po úprave:


<code>
y[n] = x − (T / T_s) · y[n] − (T / T_s) · y[n−1]
</code>


=== Meranie frekvenčnej charakteristiky ===
<code>
y[n] · (1 + (T / T_s)) = x − (T / T_s) · y[n−1]
</code>


Na vstup systému je privádzaný sínusový signál s frekvenciou:
<code>
y[n] = (T_s / (T + T_s)) · x + (T / (T + T_s)) · y[n−1]
</code>


ω = 1 / T
Po zavedení:


Tým sa meria odozva systému presne v tomto bode frekvenčnej charakteristiky.
<code>α = T_s / (T + T_s)</code>


Porovnaním vstupu x a výstupu y_sys je možné určiť zosilnenie a fázový posun.
dostaneme praktický tvar:


<code>
y[n] = α · x + (1 − α) · y[n−1]
</code>


=== Realizácia v programe ===
<code>
y[n] = y[n−1] + α · (x − y[n−1])
</code>


Celý výpočet prebieha v prerušení Timer1 s frekvenciou 1 kHz:
=== Algoritmus a program ===


- výpočet oscilátora 
Algoritmus programu využíva diskretny oscilátor a numericku aproximáciu systému <code>1 / (sT + 1)</code>. Základné výpočty prebiehajú v prerušení Timer1 s frekvenciou 1 kHz:
- generovanie vstupu x 
- výpočet výstupu systému
- výstup cez PWM 
- odoslanie dát cez UART 


* výpočet oscilátora
* generovanie vstupu x
* výpočet výstupu systému
* výstup cez PWM
* odosielanie dát cez UART


<tabs>
<tabs>
<tab name="AVR C-code"><syntaxhighlight lang="c++" style="background: LightYellow;">
<tab name="main.c"><syntaxhighlight lang="c++" style="background: LightYellow;">
#define F_CPU 16000000UL
#define F_CPU 16000000 UL


#include <avr/io.h>
#include <avr/io.h>
#include <avr/interrupt.h>
#include <avr/interrupt.h>
#include <stdio.h>
#include <stdio.h>
#include "uart.h"
#include "uart.h"


Riadok 193: Riadok 276:
FILE mystdout = FDEV_SETUP_STREAM(uart_putc, NULL, _FDEV_SETUP_WRITE);
FILE mystdout = FDEV_SETUP_STREAM(uart_putc, NULL, _FDEV_SETUP_WRITE);


ISR(TIMER1_COMPA_vect)
ISR(TIMER1_COMPA_vect) {
{
     y = OSC_COEFF * y1 - y2;
     y = OSC_COEFF * y1 - y2;


Riadok 206: Riadok 288:
     OCR0A = (uint8_t)(y_sys);
     OCR0A = (uint8_t)(y_sys);


     printf("%d,%d\n", (int)x, (int)y_sys);
     printf("%d,%d\n", (int) x, (int) y_sys);
 
}
}


void timer1_init()
void timer1_init() {
{
     TCCR1B |= (1 << WGM12);
     TCCR1B |= (1 << WGM12);


Riadok 218: Riadok 300:


     TIMSK1 |= (1 << OCIE1A);
     TIMSK1 |= (1 << OCIE1A);
}
}


void pwm_init()
void pwm_init() {
{
     DDRD |= (1 << PD6);
     DDRD |= (1 << PD6);


     TCCR0A |= (1 << COM0A1) | (1 << WGM01) | (1 << WGM00);
     TCCR0A |= (1 << COM0A1) | (1 << WGM01) | (1 << WGM00);
     TCCR0B |= (1 << CS01);
     TCCR0B |= (1 << CS01);
}
}


int main(void)
int main(void) {
{
     uart_init();
     uart_init();
     stdout = &mystdout;
     stdout = & mystdout;


     pwm_init();
     pwm_init();
Riadok 249: Riadok 331:
     sei();
     sei();


     while (1)
     while (1) {}
     {
 
}
</syntaxhighlight></tab>
<tab name="uart.h"><syntaxhighlight lang="c++" style="background: LightYellow;">
#define set_bit(ADDRESS, BIT)(ADDRESS |= (1 << BIT))
#define clear_bit(ADDRESS, BIT)(ADDRESS &= ~(1 << BIT))
 
#ifndef UART_H_
#define UART_H_
 
#include <stdio.h>
 
#define BAUD_PRESCALE(((F_CPU / (BAUDRATE * 16 UL))) - 1)
 
void uart_init(void);
int uart_putc(char c, FILE * stream);
void uart_puts(const char * s);
char uart_getc(void);
void delay(int delay);
 
#endif /* UART_H_ */
</syntaxhighlight></tab>
<tab name="uart.c"><syntaxhighlight lang="c++" style="background: LightYellow;">
#include <avr/io.h>
 
#include <util/delay.h>
 
#include "uart.h"
 
void uart_init(void) {
    #include <util/setbaud.h>
 
    UBRR0H = UBRRH_VALUE;
    UBRR0L = UBRRL_VALUE;
    #if USE_2X
    UCSR0A |= (1 << U2X0);
    #else
    UCSR0A &= ~(1 << U2X0);
    #endif
 
    UCSR0C = _BV(UCSZ01) | _BV(UCSZ00);
     UCSR0B = _BV(RXEN0) | _BV(TXEN0);
}
 
int uart_putc(char c, FILE * stream) {
    if (c == '\n') {
        loop_until_bit_is_set(UCSR0A, UDRE0);
        UDR0 = '\r';
     }
     }
    loop_until_bit_is_set(UCSR0A, UDRE0);
    UDR0 = c;
    return 0;
}
void uart_puts(const char * s) {}
char uart_getc(void) {
    loop_until_bit_is_set(UCSR0A, RXC0);
    return UDR0;
}
void delay(int delay) {
    for (int i = 1; i <= delay; i++)
        _delay_ms(1);
}
}
</syntaxhighlight></tab>
</syntaxhighlight></tab>  
</tabs>
</tabs>


Zdrojový kód: [[Médiá:MykytaOleksandr_sources.zip|MykytaOleksandr_sources.zip]]


=== Overenie ===
=== Overenie ===
Riadok 261: Riadok 408:
Funkcia systému bola overená pomocou výpisu dát cez UART. Do sériového portu sa posielajú dvojice hodnôt:
Funkcia systému bola overená pomocou výpisu dát cez UART. Do sériového portu sa posielajú dvojice hodnôt:


x, y_sys
<code>x, y_sys</code>


Tieto hodnoty je možné zobraziť napríklad pomocou Serial Plotteru, kde je viditeľný vstupný sínusový signál a výstup systému.
Tieto hodnoty je možné zobraziť napríklad pomocou '''SerialPlot''', kde je viditeľný vstupný sinusový signal a výstup systému.


Zo signálov je možné pozorovať zmenu amplitúdy a fázový posun, čo predstavuje bod frekvenčnej charakteristiky systému.


'''Namerené priebehy vstupu a výstupu zo Serial Plot'''


== Čo by som urobil inak ==
<gallery widths="200" heights="150" mode="packed">
Súbor:x_high.png|<code>x_max = 227</code>
Súbor:x_low.png|<code>x_min = 28</code>
Súbor:y_high.png|<code>y_max = 198</code>
Súbor:y_low.png|<code>y_min = 57</code>
</gallery>
 
Pri overovaní bolo sledované, či:
 
* amplitúda výstupu zodpovedá očakávaniu
* systém vykazuje fázový posun
* priebeh signalu je stabilný bez driftu
* výstup reaguje správne na vstupný sinus
 
Zo signalov je možné pozorovať zmenu amplitúdy a fázový posun, čo predstavuje bod frekvenčnej charakteristiky systému.
 
 
'''Video:'''
 
<center><youtube>MkgRE0QNgtk</youtube></center>


Pri riešení by bolo možné použiť presnejšiu metódu diskretizácie systému 1/(sT + 1), napríklad bilineárnu transformáciu, ktorá by zlepšila presnosť modelu.
Video demonštruje reálne správanie systému. Je na ňom viditeľné generovanie sinusového signalu, jeho spracovanie systémom a výstupné dáta zobrazené v '''SerialPlot'''. Video slúži na overenie, že implementácia funguje podľa očakávania.


Taktiež by bolo možné implementovať presnejší výpočet cos(θ) bez aproximácie, napríklad pomocou lookup tabuľky.
== Čo by som urobil inak ==


Ďalším zlepšením by mohlo byť automatické vyhodnotenie amplitúdy a fázového posunu priamo v mikrokontroléri namiesto spracovania na PC.
Na ďalšíkrát by som si lepšie rozmyslel, ako presne riešiť diskretizáciu, lebo ten jednoduchý prístup funguje, ale nie je úplne ideálny.


A ešte by som si skôr urobil priamo meranie aj na mikrokontroléri v kode, aby som nemusel všetko riešiť cez SerialPlot.


[[Category:AVR]] [[Category:MIPS]]
[[Category:AVR]] [[Category:MIPS]]

Aktuálna revízia z 16:47, 18. apríl 2026

Záverečný projekt predmetu MIPS / LS2026 - Oleksandr Mykyta

Zadanie

Úlohou bolo generovať harmonický signal bez použitia funkcií sin() alebo cos(). Na tento účel bol použitý oscilátor realizovaný ako prenosová funkcia:

H(s) = 1 / ((s · T)^2 + 1)

Zároveň bolo potrebné zmerať jeden bod frekvenčnej charakteristiky systému:

H(s) = 1 / (s · T + 1)

pre frekvenciu: ω = 1 / T, kde T = 0.5 s.

Výstupný signal má mať tvar:

A₀ + A₁ · sin(ωt + φ)

kde: A₀ = 128, A₁ = 100.


Literatúra:

Analýza a opis riešenia

Cieľom riešenia je vytvoriť sinusový signal bez použitia matematických funkcií sin() alebo cos(). Tento problém sa rieši pomocou diskretneho oscilátora, ktorý vychádza z diferenciálnej rovnice harmonického kmitania.

Základom je rovnica:

y + ω²y = 0

Táto rovnica popisuje harmonické kmity a jej riešením sú funkcie sin() a cos(). To znamená, že ak vieme túto rovnicu numericky riešiť, vieme generovať sinus.

Teoretický základ a odvodenia

Laplaceova transformacia

Vychadzajme z prenosovej funkcie systému:

H(s) = Y(s) / X(s) = 1 / (T · s + 1)

Po úprave:

Y(s) · (T · s + 1) = X(s)

T · s · Y(s) + Y(s) = X(s)

Použitím inverznej Laplaceovej transformacie (kde s predstavuje deriváciu) dostaneme:

T · dy(t)/dt + y(t) = x(t)

Týmto získame diferenciálnu rovnicu systému v časovej oblasti.

Diskretizacia

Mikrokontrolér pracuje v diskretnom čase, preto je potrebné nahradiť derivácie rozdielmi medzi vzorkami.

Pre druhú deriváciu použijeme aproximáciu:

y ≈ (y[n] − 2y[n−1] + y[n−2]) / T_s²

Po dosadení do y + ω²y = 0:

y[n] = (2 / (1 + ω²T_s²)) · y[n−1] − (1 / (1 + ω²T_s²)) · y[n−2]

Táto rovnica predstavuje numerickú aproximáciu oscilátora, ale nie je ideálna z hľadiska stability amplitúdy.

Diskretny oscilátor (presný model)

Presnejší prístup vychádza z trigonometrických identít:

sin(A + B) = sin(A)cos(B) + cos(A)sin(B)

sin(A − B) = sin(A)cos(B) − cos(A)sin(B)

Po sčítaní:

sin(A + B) + sin(A − B) = 2 · sin(A) · cos(B)

Dosadením:

A = (n−1)θ, B = θ

dostaneme:

sin(nθ) + sin((n−2)θ) = 2 · cos(θ) · sin((n−1)θ)

Označením:

y[n] = sin(nθ)

vznikne rekurentný vzťah:

y[n] = 2 · cos(θ) · y[n−1] − y[n−2]

Tento vzťah generuje stabilný sinusový signal bez zmeny amplitúdy.

Výpočet parametrov

Platí:

θ = ω · T_s

kde: T = 0.5 s ω = 1 / T = 2 rad/s SAMPLE_RATE = 1000 Hz T_s = 0.001 s


θ = 0.002

Aproximacia cos()

Keďže nie je dovolené použiť funkciu cos(), použije sa Taylorov rozvoj:

cos(θ) ≈ 1 − θ²/2

Z toho:

2cos(θ) ≈ 2 · (1 − θ²/2)

Inicializácia oscilátora

Pre správnu činnosť oscilátora sú potrebné počiatočné hodnoty:

y1 = 1, y2 = 1 − θ²/2

Generovanie signalu

Oscilátor generuje hodnoty v rozsahu:

[-1, 1]

Požadovaný výstup:

x = A0 + A1 · y

kde:

A0 = 128 A1 = 100

Diskretizacia systému 1 / (sT + 1)

Zo spojitej rovnice:

T · dy/dt + y = x

Použitím Eulerovej metódy:

dy/dt ≈ (y[n] − y[n−1]) / T_s

Po úprave:

y[n] = x − (T / T_s) · y[n] − (T / T_s) · y[n−1]

y[n] · (1 + (T / T_s)) = x − (T / T_s) · y[n−1]

y[n] = (T_s / (T + T_s)) · x + (T / (T + T_s)) · y[n−1]

Po zavedení:

α = T_s / (T + T_s)

dostaneme praktický tvar:

y[n] = α · x + (1 − α) · y[n−1]

y[n] = y[n−1] + α · (x − y[n−1])

Algoritmus a program

Algoritmus programu využíva diskretny oscilátor a numericku aproximáciu systému 1 / (sT + 1). Základné výpočty prebiehajú v prerušení Timer1 s frekvenciou 1 kHz:

  • výpočet oscilátora
  • generovanie vstupu x
  • výpočet výstupu systému
  • výstup cez PWM
  • odosielanie dát cez UART
#define F_CPU 16000000 UL

#include <avr/io.h>

#include <avr/interrupt.h>

#include <stdio.h>

#include "uart.h"

#define SAMPLE_RATE 1000.0
#define T 0.5

#define A0 128
#define A1 100

float OSC_COEFF;

volatile float y = 0;
volatile float y1 = 0;
volatile float y2 = 0;

volatile float y_sys = 0;

float alpha;

FILE mystdout = FDEV_SETUP_STREAM(uart_putc, NULL, _FDEV_SETUP_WRITE);

ISR(TIMER1_COMPA_vect) {
    y = OSC_COEFF * y1 - y2;

    y2 = y1;
    y1 = y;

    float x = A0 + A1 * y;

    y_sys = y_sys + alpha * (x - y_sys);

    OCR0A = (uint8_t)(y_sys);

    printf("%d,%d\n", (int) x, (int) y_sys);

}

void timer1_init() {
    TCCR1B |= (1 << WGM12);

    OCR1A = 15999;

    TCCR1B |= (1 << CS10);

    TIMSK1 |= (1 << OCIE1A);

}

void pwm_init() {
    DDRD |= (1 << PD6);

    TCCR0A |= (1 << COM0A1) | (1 << WGM01) | (1 << WGM00);
    TCCR0B |= (1 << CS01);

}

int main(void) {
    uart_init();
    stdout = & mystdout;

    pwm_init();
    timer1_init();

    float Ts = 1.0 / SAMPLE_RATE;

    alpha = Ts / (T + Ts);

    float theta = (1.0 / T) * (1.0 / SAMPLE_RATE);

    y1 = 1.0;
    y2 = 1.0 - (theta * theta) / 2.0;

    OSC_COEFF = 2.0 * (1.0 - (theta * theta) / 2.0);

    sei();

    while (1) {}

}
#define set_bit(ADDRESS, BIT)(ADDRESS |= (1 << BIT))
#define clear_bit(ADDRESS, BIT)(ADDRESS &= ~(1 << BIT))

#ifndef UART_H_
#define UART_H_

#include <stdio.h>

#define BAUD_PRESCALE(((F_CPU / (BAUDRATE * 16 UL))) - 1)

void uart_init(void);
int uart_putc(char c, FILE * stream);
void uart_puts(const char * s);
char uart_getc(void);
void delay(int delay);

#endif /* UART_H_ */
#include <avr/io.h>

#include <util/delay.h>

#include "uart.h"

void uart_init(void) {
    #include <util/setbaud.h>

    UBRR0H = UBRRH_VALUE;
    UBRR0L = UBRRL_VALUE;
    #if USE_2X
    UCSR0A |= (1 << U2X0);
    #else
    UCSR0A &= ~(1 << U2X0);
    #endif

    UCSR0C = _BV(UCSZ01) | _BV(UCSZ00);
    UCSR0B = _BV(RXEN0) | _BV(TXEN0);
}

int uart_putc(char c, FILE * stream) {
    if (c == '\n') {
        loop_until_bit_is_set(UCSR0A, UDRE0);
        UDR0 = '\r';
    }

    loop_until_bit_is_set(UCSR0A, UDRE0);
    UDR0 = c;

    return 0;
}

void uart_puts(const char * s) {}

char uart_getc(void) {
    loop_until_bit_is_set(UCSR0A, RXC0);
    return UDR0;
}

void delay(int delay) {
    for (int i = 1; i <= delay; i++)
        _delay_ms(1);
}

Zdrojový kód: MykytaOleksandr_sources.zip

Overenie

Funkcia systému bola overená pomocou výpisu dát cez UART. Do sériového portu sa posielajú dvojice hodnôt:

x, y_sys

Tieto hodnoty je možné zobraziť napríklad pomocou SerialPlot, kde je viditeľný vstupný sinusový signal a výstup systému.


Namerené priebehy vstupu a výstupu zo Serial Plot

Pri overovaní bolo sledované, či:

  • amplitúda výstupu zodpovedá očakávaniu
  • systém vykazuje fázový posun
  • priebeh signalu je stabilný bez driftu
  • výstup reaguje správne na vstupný sinus

Zo signalov je možné pozorovať zmenu amplitúdy a fázový posun, čo predstavuje bod frekvenčnej charakteristiky systému.


Video:

Video demonštruje reálne správanie systému. Je na ňom viditeľné generovanie sinusového signalu, jeho spracovanie systémom a výstupné dáta zobrazené v SerialPlot. Video slúži na overenie, že implementácia funguje podľa očakávania.

Čo by som urobil inak

Na ďalšíkrát by som si lepšie rozmyslel, ako presne riešiť diskretizáciu, lebo ten jednoduchý prístup funguje, ale nie je úplne ideálny.

A ešte by som si skôr urobil priamo meranie aj na mikrokontroléri v kode, aby som nemusel všetko riešiť cez SerialPlot.