Parkovací senzor: Rozdiel medzi revíziami
Zo stránky SensorWiki
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
(7 medziľahlých úprav od jedného ďalšieho používateľa nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
*Vypracovala: | *Vypracovala: | ||
:::::'''Bc. Zuzana Špitálová''' | :::::'''Bc. Zuzana Špitálová''' | ||
Riadok 8: | Riadok 5: | ||
*Ročník: '''2. Ing.''' | *Ročník: '''2. Ing.''' | ||
[[Image:senzor.jpg|150px]] | |||
'''Literatúra:''' | |||
* Doplníme | |||
Ako projekt som realizovala zapojenie s parkovacím senzorom. Parkovací senzor obsahuje 3 kontakty (VCC, DATA, GND). Ide o ultrazvukový typ senzora odrážajúci signál od prekážok. Napájacie napätie senzora je 12 V, keďže ide o automobilový komponent. Keďže moje zapojenie je napájané z USB zbernice (5 V), bolo potrebné napájacie napätie transformovať. Na transformáciu som použila DC-DC menič v zapojení step-up. Na zobrazovanie veličín som použila alfanumerický displej 2x16. Celý systém je ovládaný procesorom ATMEGA 8-16PU. | Ako projekt som realizovala zapojenie s parkovacím senzorom. Parkovací senzor obsahuje 3 kontakty (VCC, DATA, GND). Ide o ultrazvukový typ senzora odrážajúci signál od prekážok. Napájacie napätie senzora je 12 V, keďže ide o automobilový komponent. Keďže moje zapojenie je napájané z USB zbernice (5 V), bolo potrebné napájacie napätie transformovať. Na transformáciu som použila DC-DC menič v zapojení step-up. Na zobrazovanie veličín som použila alfanumerický displej 2x16. Celý systém je ovládaný procesorom ATMEGA 8-16PU. | ||
Riadok 31: | Riadok 34: | ||
<center>'''Obr. 2.''' Schéma zapojenia meniča</center> | <center>'''Obr. 2.''' Schéma zapojenia meniča</center> | ||
<center>Na prevod napätí používam DC-DC menič MC34063, ktorého hodnoty na prevod som vypočítala na [http://dics.voicecontrol.ro/tutorials/mc34063/ online kalkulačke] | <center>Na prevod napätí používam DC-DC menič MC34063, ktorého hodnoty na prevod som vypočítala na [http://dics.voicecontrol.ro/tutorials/mc34063/ online kalkulačke]. Vypočítané hodnoty som nakoniec upravila podľa vyrábaných hodnôt.</center> | ||
Riadok 144: | Riadok 147: | ||
<center>'''Tab. 1.''' Tabuľka nameraných hodnôt</center> | <center>'''Tab. 1.''' Tabuľka nameraných hodnôt</center> | ||
[[Image:senzor_graf.png|center]] | |||
<center>'''Obr. 4.''' Graf nameraných hodnôt presností meraní</center> | |||
[[Image:0748.jpg|800px|center]] | [[Image:0748.jpg|800px|center]] | ||
<center>'''Obr. | <center>'''Obr. 5.''' Realizácia zapojenia 1</center> | ||
[[Image:0749.jpg|800px|center]] | [[Image:0749.jpg|800px|center]] | ||
<center>'''Obr. | <center>'''Obr. 6.''' Realizácia zapojenia 2</center> | ||
Aktuálna revízia z 14:06, 18. november 2013
- Vypracovala:
- Bc. Zuzana Špitálová
- Študijný odbor: Aplikovaná mechatronika
- Ročník: 2. Ing.
Literatúra:
- Doplníme
Ako projekt som realizovala zapojenie s parkovacím senzorom. Parkovací senzor obsahuje 3 kontakty (VCC, DATA, GND). Ide o ultrazvukový typ senzora odrážajúci signál od prekážok. Napájacie napätie senzora je 12 V, keďže ide o automobilový komponent. Keďže moje zapojenie je napájané z USB zbernice (5 V), bolo potrebné napájacie napätie transformovať. Na transformáciu som použila DC-DC menič v zapojení step-up. Na zobrazovanie veličín som použila alfanumerický displej 2x16. Celý systém je ovládaný procesorom ATMEGA 8-16PU.
Princíp merania s parkovacím senzorom
Ako som už spomenula, senzor obsahuje 3 vývody. Komunikačný pin, DATA, je spojený pull-up odporom s VCC. Nakoľko senzor je prijímač aj vysielač, signál treba podeliť dvomi, aby sme dostali hodnotu jednej vzdialenosti. Pre spustenie merania sa dátová linka uzemni na log 0 na dobu 300 µs. Po tomto spúšťacom signáli senzor vyšle ultrazvukový impulz približne 500 µs. Dátová linka zareaguje, nakoľko sa jej hodnota zmení na log 0. Následne senzor čaká na odrazenú vlnu, čo predstavuje opätovnú zmenu dátovej linky na log 0. Na vyhodnotenie vzdialenosti stačí merať čas dvoch dobežných hrán, ktoré vznikli. Aby som dostala vzdialenosť, čas je potrebné prenásobiť konštantou šírenia sa zvuku v prostredí, ktorej hodnota je 3,45 cm / s. Nakoniec som vytvorila vzorec, do ktorého som zahrnula všetky potrebné veličiny:
Na obojsmernú komunikáciu s parkovacím senzorom som použila bipolárne tranzistory BC337, ktoré zabezpečujú prevod z úrovní 12 V a 5 V. Na displeji zobrazujem údaje o nameranej vzdialenosti a čase odrazenej vlny. Tieto údaje sú spriemerované po 20 hodnôt. Samozrejme výstupné napätie z meniča sa môže líšiť v závislosti od použitých súčiastok. Samotný senzor sa k obslužnému zariadeniu pripája pomocou svorky S1G3. Celé zapojenie som zrealizovala na kontaktom poli.
Zdrojový kód
#include <avr/io.h>
#include <util/delay.h>
#include <avr/interrupt.h>
#include <stdlib.h>
#include <stdio.h>
#include <math.h>
#include "lcd.h"
#define SOUND_SPEED 3.45
volatile unsigned char measure;
volatile unsigned int count;
volatile unsigned int led = 0;
volatile unsigned int i = 0;
int main()
{
DDRB |= (1 << PB1); //nastavenie portov
DDRB &= ~(1 << PB0);
DDRC = 0x20;
DDRD = 0xFF;
TCCR1B |= (1 << CS11) | (1 << ICES1); //nastavenie citaca
TIMSK |= (1 << TICIE1);
PORTD &= ~(1 << PD0);
double distance = 0;
char tmp[32];
sei();
lcd_init(LCD_DISP_ON); //inicializacia displeja
lcd_clrscr();
while(1)
{
lcd_gotoxy(0,0); //suradnice
PORTB |= (1 << PB1); //inicializacia parkovacieho senzora
_delay_us(300);
PORTB &= ~(1 << PB1);
measure = 1; //meraj vzdialenost
_delay_ms(28);
if (i < 20)
{
distance += (((double)count * SOUND_SPEED) / 200); //vypocitaj a zapis vzdialenost
i++;
}
else
{
i = 0;
distance = distance / 20;
sprintf(tmp,"Vzdial.:%.2fcm \nCas:%dus ", distance, count);
lcd_puts(tmp);
}
}
return 0;
}
ISR (TIMER1_CAPT_vect) //prerusenie na nabeznu hranu
{
PORTD |= (1 << PD0);
if(measure)
{
count = TCNT1; //zapis vzdialenosti
TCNT1 = 0; //vynulovanie
measure++;
if(measure > 2) measure = 0; //meranie vzdialenosti
//PORTD |= (1 << PD0);
if (led)
{
led = 0;
PORTD |= (1 << PD0);
}
else
{
PORTD &= ~(1 << PD0);
led = 1;
}
}
}
Zhodnotenie
Namerané hodnoty sa líšia od zobrazených v dôsledku chyby pri konverzii čísel, nepresnosti súčiastok a iných vplyvov. V prípade úpravy periódy zobrazovania, by nebolo potrebné priemerovať až 20 hodnôt získaných údajov. Tento fakt som využila inverzne, čím viac priemerovaných hodnôt, tým menej blikania (menšia presnosť).