Meranie dĺžky impulzu 2: Rozdiel medzi revíziami
Zo stránky SensorWiki
Bez shrnutí editace |
|||
(32 medziľahlých úprav od rovnakého používateľa nie je zobrazených.) | |||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
<div style='text-align: center;'> | <div style='text-align: center;'> | ||
[[Súbor:MIPS_pulseDemoScope01.png | [[Súbor:MIPS_pulseDemoScope01.png]]<BR> | ||
''Meranie impulzov na osciloskope.'' | ''Meranie impulzov na osciloskope.'' | ||
</div> | </div> | ||
V tomto návode vytvoríme program na meranie krok za krokom. | V tomto návode vytvoríme program na meranie krok za krokom. | ||
== 1. Neznámy signál a základný program == | |||
Riadok 27: | Riadok 30: | ||
int main(void) | int main(void) | ||
{ | { | ||
hw_init(); // tu je skryte nastavenie vystupu D13 (PD5) na nejaku frekvenciu a plnenie | hw_init(); // tu je skryte nastavenie UART a ostatne periferie | ||
hw_init1(); // tu je skryte nastavenie vystupu D13 (PD5) na nejaku frekvenciu a plnenie | |||
uart_init( | uart_init(); // inicializacia seriovej linky (9600Bd) | ||
stdout | stdout = &uart_stream; | ||
printf("Ready to start...\n\n"); | printf("Ready to start...\n\n"); | ||
Riadok 66: | Riadok 70: | ||
#define LED1 PB5 // Arduino D13 - zabudovana dioda | #define LED1 PB5 // Arduino D13 - zabudovana dioda | ||
#define RCinput PB3 // Arduino D8 | #define RCinput PB3 // Arduino D8 - mozno pripojit ext. RC oscilator | ||
#define set_bit(ADDRESS,BIT) (ADDRESS |= (1<<BIT)) | #define set_bit(ADDRESS,BIT) (ADDRESS |= (1<<BIT)) | ||
Riadok 72: | Riadok 76: | ||
#define toggle_bit(ADDRESS,BIT) (ADDRESS ^= (1<<BIT)) | #define toggle_bit(ADDRESS,BIT) (ADDRESS ^= (1<<BIT)) | ||
void | void hw_init1(void); | ||
void timer0_init(void); | void timer0_init(void); | ||
Riadok 97: | Riadok 101: | ||
ISR (TIMER0_OVF_vect) | ISR (TIMER0_OVF_vect) | ||
{ | { | ||
timer0ext++; | timer0ext++; // pomocne pocitadlo | ||
if (timer0ext> | if (timer0ext>15) // 0-15 = 16x bude Log. 1 | ||
set_bit(PORTB,LED1); | set_bit(PORTB,LED1); | ||
if (timer0ext> | if (timer0ext>74) // 0-74 = 59x (=74-15) bude log.0 | ||
{ | { | ||
timer0ext = 0; // a zaroven zacne cely cyklus znova | |||
clear_bit(PORTB,LED1); | clear_bit(PORTB,LED1); | ||
} | |||
} | } | ||
Riadok 121: | Riadok 125: | ||
} | } | ||
void | void hw_init1(void) | ||
{ | { | ||
cli(); // zakaz vsetky prerusenia | cli(); // zakaz vsetky prerusenia | ||
Riadok 148: | Riadok 152: | ||
Tento program preložte, nahrajte do procesora a pripojte sa cez sériový terminál. LED dióda na doske by mala začať blikať | Tento program preložte, nahrajte do procesora a pripojte sa cez sériový terminál. LED dióda na doske by mala začať blikať | ||
cca 1x za sekundu a vo výpise by ste mali vidieť, že na vstupe je stále log. 0. | cca 1x za sekundu a vo výpise by ste mali vidieť, že na vstupe je stále log. 0. | ||
== 2. Meranie frekvencie / periódy == | |||
Chceme najskôr zmerať, s akou frekvenciou sa mení výstup s LED diódou (teda PB5, na doske D13). Na to použijeme to najpresnejšie počítadlo, | Chceme najskôr zmerať, s akou frekvenciou sa mení výstup s LED diódou (teda PB5, na doske D13). Na to použijeme to najpresnejšie počítadlo, | ||
Riadok 154: | Riadok 161: | ||
nábežná hrana, odchytíme aktuálny stav počítadla TCNT1 do záchytného (capture) registra ICR1 (Input Capture Register). Toto odchytenie by sme | nábežná hrana, odchytíme aktuálny stav počítadla TCNT1 do záchytného (capture) registra ICR1 (Input Capture Register). Toto odchytenie by sme | ||
síce mohli spraviť aj softvérovo, teda kontrolovať stav na vstupe PB5 a pri zmene sa pozrieť do TCNT1 a odpamätať si aktuálny stav. Ale to je | síce mohli spraviť aj softvérovo, teda kontrolovať stav na vstupe PB5 a pri zmene sa pozrieť do TCNT1 a odpamätať si aktuálny stav. Ale to je | ||
nepohodlné a nepresné, preto na to využijeme možnosť spraviť to automaticky - počítadlo T1 to umožňuje spraviť signálom na vstupe PB0. Preto musíte | nepohodlné a nepresné, preto na to využijeme možnosť spraviť to automaticky - počítadlo T1 to umožňuje spraviť signálom na vstupe PB0. Preto | ||
prepojiť káblikom výstup D13 (PB5) so vstupom D8 (PB0). | '''musíte prepojiť káblikom výstup D13 (PB5) so vstupom D8 (PB0)'''. | ||
V demonštračnom programe by ste už mali vidieť meniaci sa stav na vstupe. | V demonštračnom programe by ste už mali vidieť meniaci sa stav na vstupe. | ||
Riadok 172: | Riadok 179: | ||
<div style='text-align: center;'> | <div style='text-align: center;'> | ||
[[Súbor:MIPS_pulseDemoTimer01.png| | [[Súbor:MIPS_pulseDemoTimer01.png|1200px]]<BR> | ||
''Bloková schéma počítadla T1 v režime zachytávania impulzov.'' | ''Bloková schéma počítadla T1 v režime zachytávania impulzov.'' | ||
</div> | </div> | ||
Riadok 180: | Riadok 187: | ||
<source lang="c++" style="background: LightYellow;"> | <source lang="c++" style="background: LightYellow;"> | ||
... | |||
/* Doplnime definiciu funkcie, ktora inicializuje T1 */ | /* Doplnime definiciu funkcie, ktora inicializuje T1 */ | ||
Riadok 185: | Riadok 194: | ||
void timer1_init(void) | void timer1_init(void) | ||
{ | { | ||
TCCR1A = 0x00; // Mode 0: normal | |||
TCCR1B = (1<<CS02)|(1<<CS00); // Clock :1024 | |||
TCCR1B |= (1<<ICES1); // Capture on rising edge | |||
TCNT1 = 0x0000; // 16-bit Counter reset | |||
} | } | ||
... | |||
/* ktoru potom pridame na koniec inicializacie, teda | /* ktoru potom pridame na koniec inicializacie, teda | ||
niekam pred while(1) */ | niekam pred while(1) */ | ||
timer1_init(); | |||
... | |||
/* a napokon rozsirime funkciu na vypis hodnot */ | /* a napokon rozsirime funkciu na vypis hodnot */ | ||
Riadok 201: | Riadok 214: | ||
printf("Input D8: %u TCNT1: %u ICR: %u\r",inputValue,TCNT1,ICR1); | printf("Input D8: %u TCNT1: %u ICR: %u\r",inputValue,TCNT1,ICR1); | ||
... | |||
</source> | </source> | ||
Mali by ste dostať výstup nejako podobný tomuto | |||
<source linenumbers lang="c"> | <source linenumbers lang="c"> | ||
Input D8: | Input D8: 0 TCNT1: 35579 ICR: 23040 | ||
Input D8: | Input D8: 0 TCNT1: 37238 ICR: 23040 | ||
Input D8: | Input D8: 0 TCNT1: 38897 ICR: 23040 // tuto niekde nastala zmena a zachyti sa novy stav do ICR | ||
Input D8: 1 TCNT1: | Input D8: 1 TCNT1: 40556 ICR: 39680 | ||
Input D8: 1 TCNT1: | Input D8: 1 TCNT1: 42215 ICR: 39680 | ||
Input D8: 1 TCNT1: | Input D8: 1 TCNT1: 43874 ICR: 39680 | ||
Input D8: 1 TCNT1: | Input D8: 1 TCNT1: 45533 ICR: 39680 | ||
Input D8: | Input D8: 1 TCNT1: 47192 ICR: 39680 | ||
Input D8: | Input D8: 1 TCNT1: 48851 ICR: 39680 | ||
Input D8: | Input D8: 1 TCNT1: 50510 ICR: 39680 | ||
Input D8: | Input D8: 0 TCNT1: 52169 ICR: 39680 | ||
Input D8: | Input D8: 0 TCNT1: 53828 ICR: 39680 | ||
Input D8: | Input D8: 0 TCNT1: 55487 ICR: 39680 // a tuto je dalsia zmena, znova sa zachyti do ICR | ||
Input D8: 1 TCNT1: 57145 ICR: 56320 | |||
Input D8: 1 TCNT1: | Input D8: 1 TCNT1: 58804 ICR: 56320 | ||
Input D8: 1 TCNT1: | Input D8: 1 TCNT1: 60463 ICR: 56320 | ||
Input D8: 1 TCNT1: | |||
</source> | </source> | ||
Vo výpise vidíme, že keď sa zmení stav na vstupe D8 tak sa aktuálny stav počítadla TCNT1 prepíše do ICR. Nám teraz stačí odpočítať dve po sebe idúce hodnoty ICR a získame tak časový rozdiel medzi dvoma nábežnými hranami, čo je vlastne perióda signálu na vstupe. | Vo výpise vidíme, že keď sa zmení stav na vstupe D8 tak sa aktuálny stav počítadla TCNT1 prepíše do ICR. Nám teraz stačí odpočítať dve po sebe idúce hodnoty ICR a získame tak časový rozdiel medzi dvoma nábežnými hranami, čo je vlastne perióda signálu na vstupe. | ||
V našej ukážke sme namerali zmenu dvakrát, rozdiel medzi stavom počítadla bol v oboch prípadoch rovnaký: | |||
<math> 56320 - 39680 = 16640 </math> | |||
alebo | |||
<math> 39680 - 23040 = 16640 </math> | |||
Ak | |||
Ak by počítadlo T1 inkrementovalo svoj stav vždy presne po 1ms, tak by sme mali po odčítaní priamo čas v milisekundách. Lenže počítadlo T1 inkrementuje svoj stav vždy po čase | |||
<math> \frac{1}{16\,000\,000:1\,024} = 64 \; [\mu s] </math> | |||
Preto nami nameraná dĺžka impulzu je teda | |||
<math>16\,640\cdot 64 = 1\,064\,960\;[\mu{}s] = 1\,064,960\; [ms] = 1,06496\;[s] </math> | |||
Porovnajte výsledok s obrázkom z osciloskopu v úvode stránky. | |||
Tento výpočet by už mohol robiť aj mikroprocesor, ale nejdeme si teraz komplikovať život počítaním v plávajúcej desatinnej čiarke. Kto si život komplikovať chce, tak si prečíta | |||
[[Typy premenných v avr-gcc]]. | |||
Zamyslieť by sme sa však mali ešte nad situáciou, keď počítadlo TCNT1 pretečie. Teda ak jedna nábežná hrana príde napríklad v čase, keď hodnota TCNT1 = 55296 a pri druhej nábežnej hrane | |||
už počítadlo začalo dávno počítať znova od nuly, takže nájdeme v ICR odchytenú hodnotu 6400. | |||
== 3. Meranie frekvencie s prerušením == | |||
Ostaňme ešte pri meraní frekvencie, resp. periódy a vylepšime program aspoň o automatické vypočítavanie rozdielu, pričom by sme boli radi, aby sme už nevypisovali všetky možné stavy, ale len ten | |||
jeden, kedy sa zmení ICR a zaktualizujeme zmeranú periódu. Nie je to nič komplikované, stačí, ak zároveň s odchytením registra vyvoláme aj prerušenie a v jeho obsluhe porovnáme aktuálnu hodnotu s predošlou. | |||
Na to musíme spraviť niekoľko krokov. Prerušenie samotné musíme najprv povoliť. To znamená, že do funkcie <code>timer1_init(void)</code> pridáme nasledovný riadok | |||
<source lang="c++" style="background: LightYellow;"> | |||
TIMSK1 = (1<<ICIE1); // Enable Input Capture Interrupt | |||
</source> | |||
a nesmieme zabudnúť ani na povolenie na globálnej úrovni príkazom | |||
<source lang="c++" style="background: LightYellow;"> | |||
sei(); | |||
</source> | |||
ktorý zaradíme na koniec inicializácie, napr. pred while(1) cyklus. | |||
No a samozrejme potrebujeme samotnú obsluhu prerušenia, v ktorej vypočítame rozdiel aktuálnej hodnoty ICR od predošlej a vypíšeme ho na terminál. Hneď potom si aktuálnu hodnotu ICR odložíme do premennnej <code>oldICR</code>, pretože pri ďalšom vyvolaní prerušenia bude ICR obsahovať už nový stav. Premenná <code>oldICR</code> musí byť definovaná ako globálna a typu volatile, aby sme k nej vedeli pristúpiť aj z prerušenia a aby sa nemenila medzi prerušeniami. Príznak prerušenia ICF1 nulovať nemusíme, to nastane automaticky vyvolaním obslužnej rutiny. | |||
<source lang="c"> | <source lang="c++" style="background: LightYellow;"> | ||
... | |||
volatile unsigned int oldICR = 0; // premenna, kam si odlozime staru hodnotu ICR | |||
... | |||
ISR(TIMER1_CAPT_vect) // Timer 1 Capture Interrupt Service Routine | |||
{ | |||
printf("* Pulse %u \n",ICR1-oldICR); | |||
oldICR = ICR1; | |||
} | } | ||
... | |||
</source> | </source> | ||
A potom dostaneme napríklad takýto výstup | |||
<source lang="c"> | |||
<source lang="c++" style="background: LightYellow;"> | |||
Input D8: 0 TCNT1: 57617 ICR: 41728 | |||
* Pulse 16640 | |||
Input D8: 1 TCNT1: 59315 ICR: 58368 | |||
Input D8: 1 TCNT1: 60974 ICR: 58368 | |||
Input D8: 1 TCNT1: 62633 ICR: 58368 | |||
</source> | |||
Vidíme, že pomedzi pravidelné výpisy (ktoré už teraz ani nepotrebujeme) sa občas prepašuje výpis nameranej hodnoty. Ten sa tam dostal v obsluhe prerušenia. Nie je to síce dobrá stratégia, robiť výpisy v prerušení, ale opäť to pre zjednodušenie necháme tak. Správne by sa v obsluhe mal nastaviť len príznak, že hodnota je pripravená na výpis a ten by sme spravili potom v hlavnej slučke. | |||
== 4. Zobrazenie v správnych jednotkách == | |||
Ešte by sme mohli upraviť výpočet v prerušovacej rutine tak, aby sa nám vypisoval priamo čas, teda dĺžka impulzu v sekundách, resp. iných vhodných jednotkách. Vyššie sme si ukázali, že ak vynásobíme rozdiel impulzov v ICR registri hodnotou 64, dostaneme výsledok v mikrosekundách. To je trocha nepohodlné a pre naše účely by stačilo mať výsledok v milisekundách s presnosťou na 1ms aby sme sa vyhli potrebe desatinného čísla. | |||
Upravený kód pre obsluhu prerušenia môže vyzerať napríklad takto | |||
<source lang="c++" style="background: LightYellow;"> | |||
ISR(TIMER1_CAPT_vect) // Timer 1 Capture Interrupt Service Routine | |||
{ | { | ||
unsigned long pulsePeriod; | |||
pulsePeriod = (ICR1-oldICR); // 16640 | |||
pulsePeriod = pulsePeriod*64; // 1064960 vysledok v [us] | |||
pulsePeriod = pulsePeriod/1000; // 1064 vysledok v [ms] | |||
printf("* Pulse %lu [ms]\n",pulsePeriod); //aj tu musime zmenit %u na %lu | |||
oldICR = ICR1; | |||
} | } | ||
</source> | |||
Keďže rozdiel ICR môže byť aj dosť veľké číslo, ľahko by sa nám mohlo stať, že násobením hodnotou 64 by sme sa už nezmestili do rozsahu premennej typu int. Preto premennú pulsePeriod definujeme ako typ long. Mohli by sme síce prehodiť poradie operácií a najprv deliť 1000 a až potom násobiť, ale tým by sme zasa zbytočne strácali presnosť merania (stále pracujeme s celými číslami, desatiny sa stratia). | |||
== 5. Meranie plnenia (striedy) == | |||
Ak chceme merať aj striedu, alebo plnenie, ktoré je definované ako pomer času log.1 k celej perióde, potrebujeme zmerať len šírku impulzu log. 1 a nie celú periódu. Preto musíme najprv zachytiť stav TCNT1 pri nábežnej hrane a potom druhý raz pri dobežnej hrane. Meranie budeme opäť realizovať s prerušením a v obsluhe prerušenia preklopíme konfiguračný bit, ktorý rozhoduje o polarite aktivačného signálu. Je to bit ICES1, ktorý je v TCCR1B.6. | |||
<source lang="c"> | |||
toggle_bit(TCCR1B,ICES1); // toggle Edge Select bit | |||
</source> | </source> | ||
Pripomíname, že plnenie (duty cycle) je pre obdĺžnikový signál definované ako | |||
<math> | |||
D = \frac{T_{on}}{T_{total}} = \frac{T_{on}}{T_{on} + T_{off}} | |||
</math> | |||
<BR><BR> | |||
<FONT Color = "red">'''Poznámka k výpočtu:'''</FONT> Ak chcete vypočítať striedu ako reálne číslo, nezaobídete sa bez reálnych čísiel typu float, resp. double. Neodporúčame to, pretože tým neúmerne narastie veľkosť kódu, ale ak to naozaj potrebujete, prečítajte si návod, ako upozorniť kompilátor, že chcete prilinkovať aj knižnicu pre prácu s reálnymi číslami: [[Typy premenných v avr-gcc]]. | |||
<BR><BR> | |||
<BR><BR> | |||
== '''Úloha:''' == | |||
Zdrojové kódy na tejto stránke majú nastavené trocha inú periódu aj plnenie ako je uvedené v texte. Vaša úloha je zmerať | |||
* Periódu signálu v [ms] | |||
* Plnenie signálu [-] (pozor na definíciu) | |||
== Literatúra == | |||
* [http://www.atmel.com/dyn/resources/prod_documents/doc2505.pdf AVR130: Setup and Use the AVR® Timers.] Aplication Note, Atmel Corporation 2002.<BR> + [http://www.atmel.com/dyn/resources/prod_documents/AVR130.zip software download] | * [http://www.atmel.com/dyn/resources/prod_documents/doc2505.pdf AVR130: Setup and Use the AVR® Timers.] Aplication Note, Atmel Corporation 2002.<BR> + [http://www.atmel.com/dyn/resources/prod_documents/AVR130.zip software download] | ||
Riadok 305: | Riadok 385: | ||
[[Category:AVR]][[Category: | [[Category:AVR]][[Category:MIPS]] |
Aktuálna revízia z 11:35, 17. apríl 2024
V tomto návode vytvoríme program na meranie krok za krokom.
1. Neznámy signál a základný program
Najprv si vytvorte nový projekt, ktorý bude pozostávať z nasledovných súborov.
#include <stdio.h>
#include <avr/io.h>
#include <avr/interrupt.h>
#include <util/delay.h>
#include "hardware.h"
#include "uart.h"
FILE uart_stream = FDEV_SETUP_STREAM(uart_putc, uart_getc, _FDEV_SETUP_RW);
int main(void)
{
hw_init(); // tu je skryte nastavenie UART a ostatne periferie
hw_init1(); // tu je skryte nastavenie vystupu D13 (PD5) na nejaku frekvenciu a plnenie
uart_init(); // inicializacia seriovej linky (9600Bd)
stdout = &uart_stream;
printf("Ready to start...\n\n");
/*
* v nekonecnej slucke budeme do terminalu vypisovat
* hodnotu na vstupe PB0 (na doske oznaceny ako D8)
* vypis bude 10x za sekundu (preto 100ms)
*/
while(1)
{
unsigned char inputValue =0;
if bit_is_set(PINB,PB0)
inputValue = 1;
else
inputValue = 0;
printf("Input D8: %u\r",inputValue);
_delay_ms(100);
}
return(0);
}
#include <stdio.h>
#include <avr/io.h>
#include <avr/interrupt.h>
#define LED1 PB5 // Arduino D13 - zabudovana dioda
#define RCinput PB3 // Arduino D8 - mozno pripojit ext. RC oscilator
#define set_bit(ADDRESS,BIT) (ADDRESS |= (1<<BIT))
#define clear_bit(ADDRESS,BIT) (ADDRESS &= ~(1<<BIT))
#define toggle_bit(ADDRESS,BIT) (ADDRESS ^= (1<<BIT))
void hw_init1(void);
void timer0_init(void);
#include <stdio.h>
#include <avr/io.h>
#include <avr/interrupt.h>
#define LED1 PB5 // Arduino D13 - zabudovana dioda
#define inputPulse PB0 // Arduino D8
#define set_bit(ADDRESS,BIT) (ADDRESS |= (1<<BIT))
#define clear_bit(ADDRESS,BIT) (ADDRESS &= ~(1<<BIT))
#define toggle_bit(ADDRESS,BIT) (ADDRESS ^= (1<<BIT))
unsigned volatile static int timer0ext = 0;
ISR (TIMER0_OVF_vect)
{
timer0ext++; // pomocne pocitadlo
if (timer0ext>15) // 0-15 = 16x bude Log. 1
set_bit(PORTB,LED1);
if (timer0ext>74) // 0-74 = 59x (=74-15) bude log.0
{
timer0ext = 0; // a zaroven zacne cely cyklus znova
clear_bit(PORTB,LED1);
}
}
void timer0_init(void) /* CTC match mode */
{
/* Timer 0 Normal mode with clock = I/O clock / 1024 */
TCCR0A = 0x00; // Mode 0: normal
TCCR0B = (1<<CS02)|(1<<CS00); // Clock :1024
TCNT0 = 0x00; // 8-bit Counter reset
TIFR0 = (1 << TOV0); // Clear interrupt flag
TIMSK0 = (1 << TOIE0); // Enable Overflow Interrupt
sei(); // Enable interrupts
}
void hw_init1(void)
{
cli(); // zakaz vsetky prerusenia
set_bit(DDRB,LED1); // set pin LED1 as output
clear_bit(DDRB,inputPulse); // set RC input as input
timer0_init();
}
/* použite vlastný z predošlého cvičenia */
/* použite vlastný z predošlého cvičenia */
Tento program preložte, nahrajte do procesora a pripojte sa cez sériový terminál. LED dióda na doske by mala začať blikať
cca 1x za sekundu a vo výpise by ste mali vidieť, že na vstupe je stále log. 0.
2. Meranie frekvencie / periódy
Chceme najskôr zmerať, s akou frekvenciou sa mení výstup s LED diódou (teda PB5, na doske D13). Na to použijeme to najpresnejšie počítadlo, ktoré na procesore máme k dispozícii, t.j. 16-bitové počítadlo T1. Necháme ho len samovoľne počítať s nejakou frekvenciou a vždy, keď príde nábežná hrana, odchytíme aktuálny stav počítadla TCNT1 do záchytného (capture) registra ICR1 (Input Capture Register). Toto odchytenie by sme síce mohli spraviť aj softvérovo, teda kontrolovať stav na vstupe PB5 a pri zmene sa pozrieť do TCNT1 a odpamätať si aktuálny stav. Ale to je nepohodlné a nepresné, preto na to využijeme možnosť spraviť to automaticky - počítadlo T1 to umožňuje spraviť signálom na vstupe PB0. Preto musíte prepojiť káblikom výstup D13 (PB5) so vstupom D8 (PB0).
V demonštračnom programe by ste už mali vidieť meniaci sa stav na vstupe.
Ready to measure... Input D8: 0 Input D8: 0 Input D8: 1 Input D8: 1
Ďalším krokom bude nakonfigurovanie počítadla T1 tak, aby jednak samostatne počítalo od 0 po 65 535 a zároveň aby sa aktuálny stav počítadla
odchytil do registra ICR1. Pri konfigurácii sa dá vybrať, či sa odchytávanie uskutoční pri nábežnej, alebo dobežnej hrane.
Zvolíme spúšťanie ICR nábežnou hranou, počítadlo bude počítať s frekvenciou 16 MHz:1024 (prescaler 1024), a do výpisu si pridáme aj stavy všetkých zúčastnených registrov
...
/* Doplnime definiciu funkcie, ktora inicializuje T1 */
void timer1_init(void)
{
TCCR1A = 0x00; // Mode 0: normal
TCCR1B = (1<<CS02)|(1<<CS00); // Clock :1024
TCCR1B |= (1<<ICES1); // Capture on rising edge
TCNT1 = 0x0000; // 16-bit Counter reset
}
...
/* ktoru potom pridame na koniec inicializacie, teda
niekam pred while(1) */
timer1_init();
...
/* a napokon rozsirime funkciu na vypis hodnot */
printf("Input D8: %u TCNT1: %u ICR: %u\r",inputValue,TCNT1,ICR1);
...
Mali by ste dostať výstup nejako podobný tomuto
Input D8: 0 TCNT1: 35579 ICR: 23040
Input D8: 0 TCNT1: 37238 ICR: 23040
Input D8: 0 TCNT1: 38897 ICR: 23040 // tuto niekde nastala zmena a zachyti sa novy stav do ICR
Input D8: 1 TCNT1: 40556 ICR: 39680
Input D8: 1 TCNT1: 42215 ICR: 39680
Input D8: 1 TCNT1: 43874 ICR: 39680
Input D8: 1 TCNT1: 45533 ICR: 39680
Input D8: 1 TCNT1: 47192 ICR: 39680
Input D8: 1 TCNT1: 48851 ICR: 39680
Input D8: 1 TCNT1: 50510 ICR: 39680
Input D8: 0 TCNT1: 52169 ICR: 39680
Input D8: 0 TCNT1: 53828 ICR: 39680
Input D8: 0 TCNT1: 55487 ICR: 39680 // a tuto je dalsia zmena, znova sa zachyti do ICR
Input D8: 1 TCNT1: 57145 ICR: 56320
Input D8: 1 TCNT1: 58804 ICR: 56320
Input D8: 1 TCNT1: 60463 ICR: 56320
Vo výpise vidíme, že keď sa zmení stav na vstupe D8 tak sa aktuálny stav počítadla TCNT1 prepíše do ICR. Nám teraz stačí odpočítať dve po sebe idúce hodnoty ICR a získame tak časový rozdiel medzi dvoma nábežnými hranami, čo je vlastne perióda signálu na vstupe.
V našej ukážke sme namerali zmenu dvakrát, rozdiel medzi stavom počítadla bol v oboch prípadoch rovnaký:
alebo
Ak by počítadlo T1 inkrementovalo svoj stav vždy presne po 1ms, tak by sme mali po odčítaní priamo čas v milisekundách. Lenže počítadlo T1 inkrementuje svoj stav vždy po čase
Preto nami nameraná dĺžka impulzu je teda
Porovnajte výsledok s obrázkom z osciloskopu v úvode stránky.
Tento výpočet by už mohol robiť aj mikroprocesor, ale nejdeme si teraz komplikovať život počítaním v plávajúcej desatinnej čiarke. Kto si život komplikovať chce, tak si prečíta Typy premenných v avr-gcc.
Zamyslieť by sme sa však mali ešte nad situáciou, keď počítadlo TCNT1 pretečie. Teda ak jedna nábežná hrana príde napríklad v čase, keď hodnota TCNT1 = 55296 a pri druhej nábežnej hrane už počítadlo začalo dávno počítať znova od nuly, takže nájdeme v ICR odchytenú hodnotu 6400.
3. Meranie frekvencie s prerušením
Ostaňme ešte pri meraní frekvencie, resp. periódy a vylepšime program aspoň o automatické vypočítavanie rozdielu, pričom by sme boli radi, aby sme už nevypisovali všetky možné stavy, ale len ten jeden, kedy sa zmení ICR a zaktualizujeme zmeranú periódu. Nie je to nič komplikované, stačí, ak zároveň s odchytením registra vyvoláme aj prerušenie a v jeho obsluhe porovnáme aktuálnu hodnotu s predošlou.
Na to musíme spraviť niekoľko krokov. Prerušenie samotné musíme najprv povoliť. To znamená, že do funkcie timer1_init(void)
pridáme nasledovný riadok
TIMSK1 = (1<<ICIE1); // Enable Input Capture Interrupt
a nesmieme zabudnúť ani na povolenie na globálnej úrovni príkazom
sei();
ktorý zaradíme na koniec inicializácie, napr. pred while(1) cyklus.
No a samozrejme potrebujeme samotnú obsluhu prerušenia, v ktorej vypočítame rozdiel aktuálnej hodnoty ICR od predošlej a vypíšeme ho na terminál. Hneď potom si aktuálnu hodnotu ICR odložíme do premennnej oldICR
, pretože pri ďalšom vyvolaní prerušenia bude ICR obsahovať už nový stav. Premenná oldICR
musí byť definovaná ako globálna a typu volatile, aby sme k nej vedeli pristúpiť aj z prerušenia a aby sa nemenila medzi prerušeniami. Príznak prerušenia ICF1 nulovať nemusíme, to nastane automaticky vyvolaním obslužnej rutiny.
...
volatile unsigned int oldICR = 0; // premenna, kam si odlozime staru hodnotu ICR
...
ISR(TIMER1_CAPT_vect) // Timer 1 Capture Interrupt Service Routine
{
printf("* Pulse %u \n",ICR1-oldICR);
oldICR = ICR1;
}
...
A potom dostaneme napríklad takýto výstup
Input D8: 0 TCNT1: 57617 ICR: 41728
* Pulse 16640
Input D8: 1 TCNT1: 59315 ICR: 58368
Input D8: 1 TCNT1: 60974 ICR: 58368
Input D8: 1 TCNT1: 62633 ICR: 58368
Vidíme, že pomedzi pravidelné výpisy (ktoré už teraz ani nepotrebujeme) sa občas prepašuje výpis nameranej hodnoty. Ten sa tam dostal v obsluhe prerušenia. Nie je to síce dobrá stratégia, robiť výpisy v prerušení, ale opäť to pre zjednodušenie necháme tak. Správne by sa v obsluhe mal nastaviť len príznak, že hodnota je pripravená na výpis a ten by sme spravili potom v hlavnej slučke.
4. Zobrazenie v správnych jednotkách
Ešte by sme mohli upraviť výpočet v prerušovacej rutine tak, aby sa nám vypisoval priamo čas, teda dĺžka impulzu v sekundách, resp. iných vhodných jednotkách. Vyššie sme si ukázali, že ak vynásobíme rozdiel impulzov v ICR registri hodnotou 64, dostaneme výsledok v mikrosekundách. To je trocha nepohodlné a pre naše účely by stačilo mať výsledok v milisekundách s presnosťou na 1ms aby sme sa vyhli potrebe desatinného čísla. Upravený kód pre obsluhu prerušenia môže vyzerať napríklad takto
ISR(TIMER1_CAPT_vect) // Timer 1 Capture Interrupt Service Routine
{
unsigned long pulsePeriod;
pulsePeriod = (ICR1-oldICR); // 16640
pulsePeriod = pulsePeriod*64; // 1064960 vysledok v [us]
pulsePeriod = pulsePeriod/1000; // 1064 vysledok v [ms]
printf("* Pulse %lu [ms]\n",pulsePeriod); //aj tu musime zmenit %u na %lu
oldICR = ICR1;
}
Keďže rozdiel ICR môže byť aj dosť veľké číslo, ľahko by sa nám mohlo stať, že násobením hodnotou 64 by sme sa už nezmestili do rozsahu premennej typu int. Preto premennú pulsePeriod definujeme ako typ long. Mohli by sme síce prehodiť poradie operácií a najprv deliť 1000 a až potom násobiť, ale tým by sme zasa zbytočne strácali presnosť merania (stále pracujeme s celými číslami, desatiny sa stratia).
5. Meranie plnenia (striedy)
Ak chceme merať aj striedu, alebo plnenie, ktoré je definované ako pomer času log.1 k celej perióde, potrebujeme zmerať len šírku impulzu log. 1 a nie celú periódu. Preto musíme najprv zachytiť stav TCNT1 pri nábežnej hrane a potom druhý raz pri dobežnej hrane. Meranie budeme opäť realizovať s prerušením a v obsluhe prerušenia preklopíme konfiguračný bit, ktorý rozhoduje o polarite aktivačného signálu. Je to bit ICES1, ktorý je v TCCR1B.6.
toggle_bit(TCCR1B,ICES1); // toggle Edge Select bit
Pripomíname, že plnenie (duty cycle) je pre obdĺžnikový signál definované ako
Poznámka k výpočtu: Ak chcete vypočítať striedu ako reálne číslo, nezaobídete sa bez reálnych čísiel typu float, resp. double. Neodporúčame to, pretože tým neúmerne narastie veľkosť kódu, ale ak to naozaj potrebujete, prečítajte si návod, ako upozorniť kompilátor, že chcete prilinkovať aj knižnicu pre prácu s reálnymi číslami: Typy premenných v avr-gcc.
Úloha:
Zdrojové kódy na tejto stránke majú nastavené trocha inú periódu aj plnenie ako je uvedené v texte. Vaša úloha je zmerať
- Periódu signálu v [ms]
- Plnenie signálu [-] (pozor na definíciu)
Literatúra
- AVR130: Setup and Use the AVR® Timers. Aplication Note, Atmel Corporation 2002.
+ software download - AVR135: Using Timer Capture to Measure PWM Duty Cycle. Aplication Note, Atmel Corporation 2005.
+ software download