Operácie

Falošné čipy

Z SensorWiki

Verzia z 09:58, 25. jún 2024, ktorú vytvoril Balogh (diskusia | príspevky)

Falošné čipy sú celkom často diskutovanou témou a tak som sa k nej dostal napokon aj ja. Začalo to celkom nevinne, nedokázal som totiž na jednej doštičke s klonom Arduino Nano rozchodiť časovač T2. A ani na druhej, ale na Arduino UNO mi to išlo. To už som začal hľadať chybu všade inde len nie u seba a napokon som narazil na stránku, kde bola opísaná jedna z možností, ako detekovať pravé Atmel (resp. Microchip) čipy a ako odhaliť tie nepravé. Je to celkom zaujímavé a dostaneme sa tak až celkom na úroveň výroby jednotlivých čipov. Každý mikroprocesor ATmega328P je spočiatku len jedna časť kremíkovej platne z priemerom 8 palcov, na ktorej sa postupne vrstva po vrstve vyrába celá štruktúra procesora. Ako takáto platňa (wafer) vyzerá?

[Silicon Wafer]
Kremíková platňa (wafer) s priemerom 8 palcov, ktorú drží v ruke Eric Weddington (Atmel) v roku 2013 na Maker Faire New York. Jedna takáto platňa obsahuje približne 1500 mikroprocesorov ATmega328. (Foto/Source: Lenore Edman, Evil Mad Scientist

Obvykle sa procesory (a iné obvody) nevyrábajú po jednom, ale v tzv. dávkach (batch, LOT) obsahujúcch niekoľko takýchto platní - od jednotiek až po niekoľko desiatok. No a firma Atmel po výrobe procesorov každý kus na platni otestuje a zapíše do pamäte jeho polohu a číslo platne, takže aj spätne sa dá zistiť, kedy, kde a ako procesor vyrobili. Každý procesor tak získa unikátne výrobné číslo (signature). Podrobnosti o tomto kóde sú zverejnené a tak nie je ťažko spraviť si jednoduchý program, ktorý tento kód dokáže prečítať.


ChipWaferOrganization.png

Lokalizácia konkrétneho čipu na kremíkovej platni Zdroj: https://www.artwork.com/package/wmapconvert/manual_v2/glossary_of_terms.html

No a aké sú výsledky?