AP - Prednáška 1 - História úprav

Balogh na 15:16, 11. február 2009

2009-02-11T15:16:36Z

← Staršia verzia		Verzia z 15:16, 11. február 2009
Riadok 128:		Riadok 128:
	Rýchlosť vykonávania operácií bola obmedzená zotrvačnosťou pohybujúcich sa častí (Prevody a remenice).		Rýchlosť vykonávania operácií bola obmedzená zotrvačnosťou pohybujúcich sa častí (Prevody a remenice).
	Mechanické počítače boli ťažkopádne - neskladné, nespoľahlivé a drahé, náročné na prevádzku.		Mechanické počítače boli ťažkopádne - neskladné, nespoľahlivé a drahé, náročné na prevádzku.




			Pokračovanie: [[Elektronické počítače]]...

Balogh: /* Mechanické počítače (1600 – 1940)* */

2009-02-11T15:14:42Z

Mechanické počítače (1600 – 1940)*

← Staršia verzia		Verzia z 15:14, 11. február 2009
Riadok 54:		Riadok 54:
	Matematik a vynálezca. Všetko ľudské poznanie sa snažil previesť do matematických symbolov. Zaviedol binárne čísla a symbolickú logiku (zaviedol pojmy ako konjukcia ( ), disjukcia ( ), negácia,... ), ktorú neskôr rozpracoval George Boole. Vylepšil Pascalov počítací stroj. Násobenie realizoval ako postupné spočítavanie.		Matematik a vynálezca. Všetko ľudské poznanie sa snažil previesť do matematických symbolov. Zaviedol binárne čísla a symbolickú logiku (zaviedol pojmy ako konjukcia ( ), disjukcia ( ), negácia,... ), ktorú neskôr rozpracoval George Boole. Vylepšil Pascalov počítací stroj. Násobenie realizoval ako postupné spočítavanie.
	Automaticky spočítaval, odpočítaval, násobil a delil. Leibnizov počítací stroj bol predchodca kalkulačiek so štyrmi základnými operáciami.		Automaticky spočítaval, odpočítaval, násobil a delil. Leibnizov počítací stroj bol predchodca kalkulačiek so štyrmi základnými operáciami.
	[[Obrázok:AP_LeibnitzovStroj.jpg\|250px\|center\|Leibnitzov počítací stroj]]		[[Obrázok:AP_LeibnitzovStroj.jpg\|thumb\|250px\|center\|Leibnitzov počítací stroj]]

	'''Joseph Jacquard''' (1801)		'''Joseph Jacquard''' (1801)
Riadok 64:		Riadok 64:
	http://www.culture.com.au/brain_proj/CONTENT/BABBAGE.HTM		http://www.culture.com.au/brain_proj/CONTENT/BABBAGE.HTM

	[[Obrázok:AP_BabbageMachine.jpg\|150px\|right\|Babbageov počítací stroj]]		[[Obrázok:AP_BabbageMachine.jpg\|thumb\|150px\|right\|Babbageov počítací stroj]]
	Matematik. Otec moderného počítača - mechanického.		Matematik. Otec moderného počítača - mechanického.
	<font color=orange style="color:green;background-color:#ffffcc;">		<font color=orange style="color:green;background-color:#ffffcc;">
Riadok 124:		Riadok 124:
	=== Mechanické počítače - prehľad ===		=== Mechanické počítače - prehľad ===

	[[Obrázok:AP_MechanickaPokladna.jpg\|150px\|right]]		[[Obrázok:AP_MechanickaPokladna.jpg\|thumb\|150px\|right]]
	Mechanické počítače boli navrhované tak, aby redukovali čas potrebný na výpočet a zvyšovali presnosť výpočtov. Nevýhody:		Mechanické počítače boli navrhované tak, aby redukovali čas potrebný na výpočet a zvyšovali presnosť výpočtov. Nevýhody:
	Rýchlosť vykonávania operácií bola obmedzená zotrvačnosťou pohybujúcich sa častí (Prevody a remenice).		Rýchlosť vykonávania operácií bola obmedzená zotrvačnosťou pohybujúcich sa častí (Prevody a remenice).
	Mechanické počítače boli ťažkopádne - neskladné, nespoľahlivé a drahé, náročné na prevádzku.		Mechanické počítače boli ťažkopádne - neskladné, nespoľahlivé a drahé, náročné na prevádzku.

Balogh: /* Mechanické počítače (1600 – 1940)* */

2009-02-11T15:14:14Z

Mechanické počítače (1600 – 1940)*

← Staršia verzia		Verzia z 15:14, 11. február 2009
Riadok 34:		Riadok 34:

	http://en.wikipedia.org/wiki/Wilhelm_Schickard		http://en.wikipedia.org/wiki/Wilhelm_Schickard
	[[Obrázok:AP_ShicardReplica.jpg\|150px\|right\|Replika Schickardovho stroja]]		[[Obrázok:AP_ShicardReplica.jpg\|thumb\|150px\|right\|Replika Schickardovho stroja]]
	Astronóm a matematik. Dávno pred Pascalom a Leibnizom navrhol mechanické počítadlo, ktoré dokázalo spočítavať a odčítavať 6 miestne desiatkové celé čísla. Pretečenie výpočtu hlásil zazvonením. Toto počítadlo prezývali „počítacie hodiny“. Pri návrhu sa použili ozubené kolieska, západky ....		Astronóm a matematik. Dávno pred Pascalom a Leibnizom navrhol mechanické počítadlo, ktoré dokázalo spočítavať a odčítavať 6 miestne desiatkové celé čísla. Pretečenie výpočtu hlásil zazvonením. Toto počítadlo prezývali „počítacie hodiny“. Pri návrhu sa použili ozubené kolieska, západky ....
	Na obrázku je funkčná replika z roku 1960.		Na obrázku je funkčná replika z roku 1960.
Riadok 42:		Riadok 42:

	http://www.thocp.net/biographies/pascal_blaise.html		http://www.thocp.net/biographies/pascal_blaise.html
	[[Obrázok:AP_Pascaline.jpg\|150px\|right\|Pascalov počítací stroj]]		[[Obrázok:AP_Pascaline.jpg\|thumb\|150px\|right\|Pascalov počítací stroj]]

	Matematik. Pascal navrhol hromadne vyrábané zariadenie, pomenované „PASCALINE“, Toto zariadenie vedelo spočítavať a odčítavať. (Vyrobených bolo 50 kópií). Toto zariadenie pozostávalo z dvoch sád prevodov. Každá sada obsahovala šesť počítacích koliesok. Každé koliesko predstavovalo desiatkovú číslicu. Každá sada koliesok bola vo funkcii registra na dočasné uloženie čísla. Jedna zo sád mala funkciu akumulátora. Za hlavný prínos tohto počítacieho stroja možno považovať:		Matematik. Pascal navrhol hromadne vyrábané zariadenie, pomenované „PASCALINE“, Toto zariadenie vedelo spočítavať a odčítavať. (Vyrobených bolo 50 kópií). Toto zariadenie pozostávalo z dvoch sád prevodov. Každá sada obsahovala šesť počítacích koliesok. Každé koliesko predstavovalo desiatkovú číslicu. Každá sada koliesok bola vo funkcii registra na dočasné uloženie čísla. Jedna zo sád mala funkciu akumulátora. Za hlavný prínos tohto počítacieho stroja možno považovať:

Balogh: /* Predhistória */

2009-02-11T15:13:46Z

Predhistória

← Staršia verzia		Verzia z 15:13, 11. február 2009
Riadok 13:		Riadok 13:
	</font>		</font>

	[[Obrázok:AP_RomanAbacus.jpg\|150px\|right\|Rímsky Abakus]]		[[Obrázok:AP_RomanAbacus.jpg\|thumb\|150px\|right\|Rímsky Abakus]]
	ABACUS (cca 2400 BC		ABACUS (cca 2400 BC
	<font color=orange style="color:green;background-color:#ffffcc;">		<font color=orange style="color:green;background-color:#ffffcc;">

Balogh: /* História */

2009-02-11T15:09:37Z

História

← Staršia verzia		Verzia z 15:09, 11. február 2009
Riadok 5:		Riadok 5:
	V starom Egypte používali 12-vú sústavu. Dva krát dvanásť dá 24.		V starom Egypte používali 12-vú sústavu. Dva krát dvanásť dá 24.

	<font color=orange style="color:green;background-color:#ffffcc;">Doplň dvojkovú sústavu</font>		<font color=orange style="color:green;background-color:#ffffcc;">
			Doplň dvojkovú sústavu
			</font>

	<font color=orange>Arabský matematik al-Khoverarizmi okoko roku 820 vytvoril niečo, čo by sme mohli nazvať algoritmom.</font>		<font color=orange style="color:green;background-color:#ffffcc;">
			Arabský matematik al-Khoverarizmi okoko roku 820 vytvoril niečo, čo by sme mohli nazvať algoritmom.
			</font>

	[[Obrázok:AP_RomanAbacus.jpg\|150px\|right\|Rímsky Abakus]]		[[Obrázok:AP_RomanAbacus.jpg\|150px\|right\|Rímsky Abakus]]
	ABACUS (cca 2400 BC<font color=orange>(500BC – 1500AD)</font>) http://en.wikipedia.org/wiki/Abacus		ABACUS (cca 2400 BC
	Prvým zariadením určeným na počítanie bol ABACUS, ktorý bol pravdepodobne vynájdený v Babilone. Používa sa dodnes v Číne, Japonsku, Rusku, ale aj u nás,... <font color=orange>Neskôr sa guličky začali navliekať na drôtiky (súčasná podoba ). Výhodou </font>		<font color=orange style="color:green;background-color:#ffffcc;">
			(500BC – 1500AD)
			</font>
			) http://en.wikipedia.org/wiki/Abacus
			Prvým zariadením určeným na počítanie bol ABACUS, ktorý bol pravdepodobne vynájdený v Babilone. Používa sa dodnes v Číne, Japonsku, Rusku, ale aj u nás,... <font color=orange style="color:green;background-color:#ffffcc;">
			Neskôr sa guličky začali navliekať na drôtiky (súčasná podoba ). Výhodou
			</font>

Balogh: /* Mechanické počítače (1600 – 1940)* */

2009-02-11T15:08:01Z

Mechanické počítače (1600 – 1940)*

← Staršia verzia		Verzia z 15:08, 11. február 2009
Riadok 75:		Riadok 75:
	<math>f(x) = 4 + f(x-1) + \Delta f(x-1)</math>.		<math>f(x) = 4 + f(x-1) + \Delta f(x-1)</math>.

	{\| align="center" border="1" cellpadding="20" cellspacing="10" width="100%"		{\| align="center" border="1" cellpadding="10" cellspacing="0" width="100%"
	\|X \|\| 0 \|\| 1 \|\| 2 \|\| 3 \|\| 4 \|\| 5		\|X \|\| 0 \|\| 1 \|\| 2 \|\| 3 \|\| 4 \|\| 5
	\|-		\|-

Balogh: /* Mechanické počítače (1600 – 1940)* */

2009-02-11T15:07:39Z

Mechanické počítače (1600 – 1940)*

← Staršia verzia		Verzia z 15:07, 11. február 2009
Riadok 75:		Riadok 75:
	<math>f(x) = 4 + f(x-1) + \Delta f(x-1)</math>.		<math>f(x) = 4 + f(x-1) + \Delta f(x-1)</math>.

	{\|		{\| align="center" border="1" cellpadding="20" cellspacing="10" width="100%"
	\|X		\|X \|\| 0 \|\| 1 \|\| 2 \|\| 3 \|\| 4 \|\| 5
	\|0
	\|1
	\|2
	\|3
	\|4
	\|5
	\|-		\|-
	\|<math>\Delta f(x) = 4 + \Delta f(x-1)</math>		\|<math>\Delta f(x) = 4 + \Delta f(x-1)</math>

Balogh: /* Mechanické počítače (1600 – 1940)* */

2009-02-11T15:04:45Z

Mechanické počítače (1600 – 1940)*

← Staršia verzia		Verzia z 15:04, 11. február 2009
Riadok 84:		Riadok 84:
	\|5		\|5
	\|-		\|-
	\|1		\|<math>\Delta f(x) = 4 + \Delta f(x-1)</math>
			\|<font color=orange style="color:white;background-color:red;">1
	\|5		\|5
	\|9		\|9
Riadok 91:		Riadok 92:
	\|21		\|21
	\|-		\|-
			\|<math>\Delta^2 f(x) = 4</math>
	\|4		\|4
	\|4		\|4
Riadok 98:		Riadok 100:
	\|4		\|4
	\|-		\|-
			\|<math>f(x)</math>
	\|10		\|10
	\|15		\|15

Balogh: /* Mechanické počítače (1600 – 1940)* */

2009-02-11T15:03:04Z

Mechanické počítače (1600 – 1940)*

← Staršia verzia		Verzia z 15:03, 11. február 2009
Riadok 75:		Riadok 75:
	<math>f(x) = 4 + f(x-1) + \Delta f(x-1)</math>.		<math>f(x) = 4 + f(x-1) + \Delta f(x-1)</math>.

	X		{\|
	0		\|X
	1		\|0
	2		\|1
	3		\|2
	4		\|3
	5		\|4
			\|5
	1		\|-
	5		\|1
	9		\|5
	13		\|9
	17		\|13
	21		\|17
			\|21
	4		\|-
	4		\|4
	4		\|4
	4		\|4
	4		\|4
	4		\|4
			\|4
	10		\|-
	15		\|10
	24		\|15
	37		\|24
	54		\|37
	75		\|54
			\|75
			\|}
	Analytical Engine je považovaný za predvoj moderných počítačov. Tento mechanický počítač sa od moderných počítačov líšil v nasledovnom: Namiesto elektroniky boli použité mechanické komponenty. Program nebol uložený v pamäti ale na diernych štítkoch.(Pamäť typu ROM). Dnes by sme ho pomenovali „programovateľný kalkulátor“. Čisto mechanický stroj mal mať dva registre, pamäť na 100 čísiel a dokázal aj podmienené skoky. Procesor, ktorý Babbage volal „mlyn“, počítal so štyridsať miestnymi číslami a sčítanie mu trvalo 3 sekundy; násobenie a delenie 2 až 4 minúty. Babbage stroj nikdy celkom nedokončil – Nemal dosť peňazí na dokončenie.		Analytical Engine je považovaný za predvoj moderných počítačov. Tento mechanický počítač sa od moderných počítačov líšil v nasledovnom: Namiesto elektroniky boli použité mechanické komponenty. Program nebol uložený v pamäti ale na diernych štítkoch.(Pamäť typu ROM). Dnes by sme ho pomenovali „programovateľný kalkulátor“. Čisto mechanický stroj mal mať dva registre, pamäť na 100 čísiel a dokázal aj podmienené skoky. Procesor, ktorý Babbage volal „mlyn“, počítal so štyridsať miestnymi číslami a sčítanie mu trvalo 3 sekundy; násobenie a delenie 2 až 4 minúty. Babbage stroj nikdy celkom nedokončil – Nemal dosť peňazí na dokončenie.
	Z obrázku je zrejmé, že táto koncepcia má aj I/O podsystém. Ako jeden z prvých použil niečo ako úplná sčitačka: CARRY medzi rádmi. Babbege-ova priateľka, Lady Ada Lovelace navrhla spôsob ako kódovať program a dáta.		Z obrázku je zrejmé, že táto koncepcia má aj I/O podsystém. Ako jeden z prvých použil niečo ako úplná sčitačka: CARRY medzi rádmi. Babbege-ova priateľka, Lady Ada Lovelace navrhla spôsob ako kódovať program a dáta.

Balogh: /* Mechanické počítače (1600 – 1940)* */

2009-02-11T14:59:26Z

Mechanické počítače (1600 – 1940)*

← Staršia verzia		Verzia z 14:59, 11. február 2009
Riadok 63:		Riadok 63:
	'''Príklad:'''<BR>		'''Príklad:'''<BR>
	Vypočítajme <math>f(x) = 2x^2 + 3x +10 </math>		Vypočítajme <math>f(x) = 2x^2 + 3x +10 </math>
	pre <math>x = 0,1,2,3,4,~~\dots~~</math>		pre <math>x = 0,1,2,3,4,...</math>
	Je zrejmé, že aj v takto jednoduchom príklade máme: jednu druhú mocninu, dve násobenia a dve spočítania. Vyjadrime prvú diferenciu		Je zrejmé, že aj v takto jednoduchom príklade máme: jednu druhú mocninu, dve násobenia a dve spočítania. Vyjadrime prvú diferenciu
	<math>\Delta f(x) = f(x) - f(x-1) = 4x + 1 </math>.		<math>\Delta f(x) = f(x) - f(x-1) = 4x + 1 </math>.